Základy daňovej teórie
Dane sú ako sme už uviedli v súvislosti s charakteristikou verejných príjmov, štátom určené povinné platby smerujúce do verejných fondov vo vopred určenej výške , s vopred určeným termínom splatnosti v záujme zabezpečenia funkcií štátu. Prostredníctvom daní sa na jednej strane obstarávajú štátne príjmy potrebné ako zdroje na financovanie jednotlivých funkcií štátu, na strane druhej je nástrojom ich redistribúcie do celospoločenskej sféry, i keď dane sú skutočne nenávratnou formou sústreďovania peňažných prostriedkov od povinných subjektov. Dane a iné peňažné dávky sa stávajú aj fundamentálnym zdrojom príjmov orgánov miestnej samosprávy, determinantom ich optimálneho fungovania. Samozrejme, v súčasnosti už popri finančných zdrojoch získavaných týmito orgánmi nie prevažne „klasickým” spôsobom – štátnou dotáciou, ich získavajú predovšetkým vlastnou podnikateľskou aktivitou. Skĺbenie týchto foriem získavania finančných zdrojov orgánmi miestnej samosprávy do optimálnej štruktúry sa formuje ako nástroj ich fungovania, podmieňujúci efektívnosť ich každodennej činnosti, odzrkadľujúcej sa až v politickom akceptovaní týchto orgánov obyvateľstvom toho-ktorého celku. Od stupňa finančnej zabezpečenosti realizovaných úloh, plánovaných orgánmi miestnej samosprávy totiž závisí dosiahnutý stupeň finalizácie a následne, prirodzene, aj spokojnosti obyvateľstva určitého územia. A dane v týchto súradniciach budú napĺňať svoje čoraz významnejšie poslanie.
Zdaňovanie obyvateľstva
Zdaňovanie obyvateľstva všeobecne ako ucelená a garantovaná sústava špecifických procedúr, ktorá má dlhodobé historické opodstatnenie, je jedným z trvalých, stabilizovaných a pomerne výdatných nástrojov zhromažďovania finančných zdrojov orgánmi štátu i orgánmi miestnej samosprávy do ich peňažných fondov. Zdaňovanie integruje súčasne priamu a nepriamu formu realizácie takýchto daňových vzťahov, formálnoprávne kategorizuje dane na priame a nepriame, v konečnom dôsledku však má rovnaký zámer a sleduje totožný efekt.
Ako východisko objasnenia problematiky významu kompaktných celospoločenských procedúr zdaňovania je nevyhnutné identifikovať a pochopiť význam a miesto základných daňových inštitútov. Vzhľadom na skutočnosť, že finančné hospodárstvo je vo svojom dlhodobom vývoji hlboko poznačené vývojom ľudskej spoločnosti a v nej pulzujúcimi vzťahmi, neskôr organizovanými štátom, menil sa v jednotlivých etapách vývoja určitej konkrétnej spoločnosti aj obsah, rozsah, dosah i štruktúra jednotlivých daňových inštitútov. Menila sa aj ich kompatibilita, vrátane daňových vzťahov, na základe ktorých finančné hospodárstvo štátu vlastne vzniklo, pôsobilo a transformovalo sa v súlade s transformačnými procesmi spoločnosti ako celku. Tento proces možno zjednodušene dokumentovať na informačnej osi sformovanej na základe poznatkov dejín ekonomiky, štátu a práva, ktoré potvrdzujú, že už v otrokárskom zriadení sa pôvodne sebestačné naturálne hospodárstvo vladára ako vrcholného vlastníka štátu postupne menilo na štátne finančné hospodárstvo, že pôvodné dobrovoľné naturálne dary neskôr nahradilo ich násilné vynucovanie, drastické vymáhanie. Postupne nepravidelné naturálne dávky vymáhané monarchom nahradili peňažné dávky vymáhané povinne a pravidelne štátom, čím de facto vznikli daňové vzťahy ako osobitný druh majetkových vzťahov, s ustáleným okruhom ich subjektov. Ich externú aj internú systematiku a štruktúru trvalo nekonzervovala nielen určitá spoločnosť v procese vlastnej transformácie do spoločnosti iného historického typu, inej sociálno-ekonomickej podstaty, ale ani spoločnosť konkrétneho historického typu, konkrétnej sociálno-ekonomickej formácie. Daňové vzťahy sa totiž vždy vyznačovali špecifickou dynamikou svojho rozvoja i vnútorných zmien, citlivo reagovali na akýkoľvek pohyb v ekonomickej základni i kultúrno-sociálnej nadstavbe ktorejkoľvek štátom organizovanej spoločnosti.
Významným ekonomicko-právnym inštitútom, radikálne zasahujúcim do majetkovej integrity a čiastočne aj osobnej slobody subjektov vrátane občanov, je daň. Statické vymedzenie tohto pojmu definuje daň ako peňažnú platbu vyberanú štátom, resp. štátnymi orgánmi na základe zákona, vo vopred určenej výške, s presne a vopred určeným termínom splatnosti, slúžiacu na úhradu štátnych, resp. spoločenských potrieb.