Verejný sektor a verejné financie
V súčasnosti (za rok 2005) v podmienkach Slovenskej republiky vláda objemom výdavkov štátneho rozpočtu 320 mld. Sk pri dosiahnutom Hrubom domácom produkte (ohodnotenie všetkých vytvorených tovarov a služieb SR v roku 2005) 1,430 bilióna Sk nakupuje viac ako 22% HDP. Súhrnné rozpočtové údaje výdavkov celej verejnej správy (vrátane transferov najmä na sociálne a zdravotné účely) v objeme takmer 570 mld. Sk predstavujú skoro 40% HDP. Napriek tomu miera účasti vlády na Slovensku, aj keď je značná, nedosahuje taký rozmer ako v rozvinutých západoeurópskych ekonomikách, kde podiel rozpočtu na ekonomickej aktivite niekde (Švédsko) presahuje 50% HDP. Okrem svojej rozpočtovej funkcie ovplyvňujú verejné financie ekonomickú aktivitu prostredníctvom menových, regulačných a ďalších nástrojov. V niektorých štátoch zohrávajú dôležitú úlohu aj štátne podniky, ktorých sa v našich podmienkach štát postupne zbavuje. Moderné ekonomické základy štátov sú zmiešanými systémami, v ktorých vzájomne a súčasne pôsobia sily súkromného a verejného sektora. Ekonomický systém nie je v skutočnosti ani verejný, ani súkromný.
Verejné financie môžeme analyzovať z dvoch hľadísk:
- makroekonomicky,
- mikroekonomicky
Uplatnenie makroekonomických prístupov k analýze verejných financií a verejného sektora znamená predovšetkým akceptovať ich celkovú úlohu v národnom hospodárstve a snahu skúmať ich vplyv na základné makroekonomické veličiny. Ekonomická teória uznáva, že: „makroekonómia sa venuje správaniu ekonomiky ako celku, konjunktúram a recesiám, celkovému výstupu statkov a služieb a jeho rastu, miere inflácie a nezamestnanosti, platobnej bilancii a menovým kurzom. Makroekonómia sa zaoberá dlhodobým ekonomickým rastom aj krátkodobými odchýlkami, ktoré tvoria hospodársky cyklus. Makroekonómia sa zameriava na ekonomické správanie a na politiku, čo vzájomne vplýva na spotrebu a investície, na určujúce faktory zmien miezd a cien, na monetárnu a fiškálnu politiku, na ponuku peňazí, rozpočet, úrokové miery a štátny dlh.
Rámec rozpočtu verejnej správy
Verejný sektor aktívne participuje na celkovej zamestnanosti v národnom hospodárstve. A hoci sa podiel zamestnancov verejného sektora na celkovej zamestnanosti v rôznych krajinách a v rôznych analytických obdobiach líši, patrí tomuto makroekonomickému aspektu verejného sektora osobitná pozornosť. Vyjadrenie prínosu verejného sektora na celkovom produkte je veľmi zložité a v rôznych štátoch rôzne, je to taktiež jedno z významných makroekonomických hľadísk. Niemenej zaujímavý je aj výsledný prínos neštátneho neziskového sektora na celkovom výkone ekonomiky.
Popri makroekonómii je tu mikroekonómia, ktorá sústreďuje svoju pozornosť na správanie sa ekonomických subjektov a na ich reakcie pod vplyvom rôznych činiteľov – cien, zdanenia a pod. Mikroekonomická analýza umožňuje skúmať príčiny a dopady vládnych alokačných aktivít v prípade výskytu verejných statkov. Výskyt verejných statkov alebo statkov kolektívnej spotreby spôsobuje pri dosahovaní ekonomického optima určité problémy. Na mikroekonomické aspekty verejných financií treba prihliadať najmä v dôsledku zmien verejných výdavkov a daní na správanie sa ekonomických subjektov. Ako v prípade verejných výdavkov tak aj v prípade daní vzniká tzv. substitučný a dôchodkový efekt, ktorý poskytuje príležitosť analyzovať mikroekonomické dopady napríklad rôznych dotácií alebo rôznych daní.
Nedodržanie GDPR stálo malé firmy vysoké sankcie
General Data Protection Regulation nadobudla účinnosť 25.5.2018. GDPR sa týka každého kto zhromažďuje a spracováva osobné údaje, vrátane spoločností a inštitúcií mimo EÚ, ktoré pôsobia na našom trhu. S vypracovním GDPR dokumentácie vám profesionálne pomôže spoločnosť SAFEDATA. GDPR po novom zaviedlo povinne zriadiť niektorým subjektom novú funkciu DPO (Data Protection Officer) osobu, ktorá bude dohliadať nad spracovaní osobných údajov.
Na základe hlbšieho štúdia makroekonomických a mikroekonomických hľadísk verejných financií a ich vzťahu k verejnému sektoru môžeme konštatovať, že vývoj ekonomického myslenia a ekonomickej teórie v oblasti verejných financií a ekonómie verejného sektora plne zodpovedá komplikovanému a viacrozmernému charakteru javov, procesov a vzťahov, ktoré sa odohrávajú v týchto sférach ekonomického života. Ak teda môžeme na označenie všetkých verejným financiám zodpovedajúcich teoretických koncepcií použiť pojem „fiškálna teória“, môžeme to urobiť s vedomím toho, že neexistuje jediná a vonkoncom nie ucelená teoretická interpretácia verejných financií. V rámci tejto fiškálnej teórie možno vymedziť odlišné obdobia, dokonca odlišné výklady, ktoré vychádzajú z odlišných teoretických pozícií. A preto počínajúc A. Smithom a končiac napr. J. Buchananom, urobila ekonomická teória v tejto oblasti veľký posun smerom od normatívnej interpretácie základných problémov verejných financií a ekonomiky verejného sektora k pozitívnemu prístupu realizovanému predovšetkým teóriou verejnej voľby a usilujúceho sa uplatnenie logiky racionálneho správania sa subjektov v rámci kolektívneho rozhodovania.