Znižovanie veľkosti trhových území spôsobuje samozrejme zvýšenie ich počtu a tým aj rozptyl spracovateľských lokalít na celom území trhu. Zámerom ochranných pravidiel dovozu je nadobudnúť alebo držať pre chránených domácich výrobcov oddelené trhové územie, ktoré by inak neexistovalo. Pravidlá vývozu surovín a energie sú rovnako navrhnuté tak, aby takéto materiály ostali vo vnútri štátu pre ďalšie spracovanie, to jest aby sa mohli vytvoriť chránené zásobné územia domácich výrobcov.
Vysvetľujeme relatívne jednoduchú situáciu ochrany v ktorej jedine výrobné a distribučné ceny sú východiskové pre vznik územia. Toto možno použiť v baníctve alebo v iných ťažiacich priemysloch, ktoré používajú relatívne malé množstvo transportovaného tovaru. Zúbkovaná línia v grafe ukazuje jednotlivé spracovateľské ceny. Tieto body sú zvislo spojené so spodnými bodmi A, X, B, C na dolnom priesečníku. Ďalej vidíme na grafe priesečníky s jemným nárastom, ukazujúce variácie v celkových dodaných cenách produktu pri rôznych trhoch.
Pri neprítomnosti trhových bariér je jasné, že bod A môže zásobovať všetky trhy lacnejšie ako ostatné označené výrobné body. V tomto prípade bude výroba koncentrovaná do bodu A. Ak sú trhové bariéry v bode X s dodatočnými nákladmi dosahujú DE na hrubých odbytoch z krajiny A do krajín B a C, C bude chránená pred zahraničnou súťažou aby nariadil trhové rozšírenie do bodu HN.
V tomto prípade je jednoznačné, že hraničné clo pri dovoze môže povoliť len vývoj jedného alebo viacerých domácich výrobných centier, ktoré sú závislé na veľkosti prekážky. Toto je samozrejme okamžitý výdaj spotrebiteľov na produkt v ochraňovanom štáte, z tých ktorí teraz platia viac za produkt.