V predchádzajúcej časti bolo poukázané na to, že výrobcovia sú vhodní na vyhýbanie sa z územia vedľa trhovej prekážky, ktoré môže zmenšiť svoje trhové alebo zásobné územie. Výrobcovia na druhej strane hranice, avšak len tí ktorí sú tým chránení, sú vhodní na zvolenie lokality vedľa prekážky.
Napríklad krajina, ktorá importovala vyrábané produkty, sa môže rozhodnúť importovať produkty namiesto toho aby sama vyrábala. Proces môže byť orientovaný na materiál. Ak je to tak, lokalita s minimálnymi dopravnými nákladmi pre nový chránený priemysel je na vstupe materiálov, to jest tak blízko k materiálovým zásobám ako je to len možné, kým samozrejme stále zostáva vo vnútri chráneného trhového územia. Aj keď tento chránený priemysel nie je rozhodne orientovaný na materiál, prístavné vchody môžu byť ideálne lokality lebo sú to body kde prekladajú svoje tovary a kade prechádzajú výrobcovia a takisto väčšinou aj centrá dôležitých miestnych trhov.
Ako príklad: rafinérie cukrovej trstiny sú vždy umiestnené v prístavných mestách v krajinách ktoré neprodukujú vlastnú cukrovú trstinu. V tomto prípade sú často dva druhy ochrany: platby alebo kvóty na dovážaný cukor na ochranu producentov cukrovej trstiny a platba alebo kvóta na cukor na ochranu domácich výrobcov cukru. Umiestnenie chráneného priemyslu na hranici je tiež vhodné, hlavne ak bol vytvorený nový druh priemyslu zvyšovaním exportných obmedzení na domáce materiály, ktoré boli exportované v nespracovanej forme. Ak exportné obmedzenia boli skutočne nevyhnutné, aby priniesli spracovateľský priemysel do krajiny kde sa materiál vyrába, môže to značiť, že trhová orientácia bude smerovať k spracovávaniu materiálov. V tom prípade produkcia na export bude umiestnená čo najbližšie k miestu exportu. Ak nie je spracovanie, alebo priemysel silne materiálovo ani trhovo orientovaný, miesto exportu bude stále prinášať transferové výhody.
Trhové bariéry mnohých druhov sú často postavené v politických hraniciach ako časť úsilia ovplyvniť priestor. Aj pri absencii mnohých politík ako zahranično-obchodná politika je obyčajne pomalšia, komplikovanejšia a kľukatejšia a tým pádom aj nákladnejšia. Obchodné prekážky smerujú k tomu, aby hranice zásob a trhové územia sa zhodovali s politickými hranicami. Snaha zahraničného trhu prináša pre existujúci priemysel chránenej krajiny do bližšieho vzťahu k domácim trhom a zásobám. Ale ak nový priemysel bol vytvorený uložením trhových prekážok, je úplne pravdepodobné že bude umiestnený v mieste hranice.