Charakteristika, funkcie a triedenie verejných príjmov
Ako je zrejmé z doterajšieho výkladu, verejný sektor v súvislosti s poskytovaním verejných statkov vynakladá značný objem prostriedkov, ktoré však musí na tento cieľ náležite zabezpečiť. Na finančné krytie verejných výdavkov sú potrebné verejné príjmy. Okrem zabezpečenia finančných zdrojov pre verejný sektor sa verejné príjmy pričiňujú o rozdeľovanie hrubého domáceho produktu.
V praktickej rovine verejné príjmy sa týkajú vzťahov, ktoré vznikajú v súvislosti s tvorbou verejných rozpočtov ako aj mimorozpočtových fondov v príslušnej rozpočtovej sústave. Pri porovnaní skladby verejných príjmov je jednoznačná priorita daňových príjmov.
Na funkcie verejných príjmov možno pozerať v súvislosti s funkciami verejných financií a vymedziť im identické funkcie:
- alokačnú resp. fiškálnu, ktorá predstavuje hlavné poslanie verejných príjmov, pretože majú za cieľ zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na financovanie verejných potrieb.
- redistribučná funkcia spočíva v skutočnosti, že prerozdeľovacie procesy fungujú aj v prípade verjných príjmov tak, že napríklad pri uplatňovaní progresívnej daňovej sadzby sa odčerpávajú finančné prostriedky bohatým subjektov v prospech nemajetnejších. Podobne je to aj so spotrebnými daňami v prípade zdaňvania luxusného tovaru. V tejto súvislosti zohráva významnú úlohu tiež rozpočtové určenie daní do príslušných rozpočtov, čím dochádza k prerozdeľovanie príjmov medzi štátom a jeho územnými samosprávnymi zložkami.
- stabilizačne pôsobia verejné príjmy tým spôsobom, že ovplyvňujú ekonomické správanie sa rôznych subjektov, pretože napríklad daňami pôsobia na výšku spotreby a investícií. Cez súkromnú ponuku a dopyt pôsobia aj na celkovú ponuku a dopyt.
Pri uvažovaní o príjmoch verejných rozpočtov si väčšinou predstavíme dane. Aj keď dane z väčšej miery napĺňajú rozpočty, nepredstavujú jediné finančné zdroje verejného sektora.
Daň chápeme ako povinnú, nenávratnú, neekvivalentnú platbu do verejných rozpočtových fondov, ktorá je pravidelná, vyberaná na základe zákona s vopred určeným termínom platnosti a vo vopred určenej výške. Dane predstavujú mocenské odnímanie majetku štátom a preto ich vláda nemôže vyberať bez zákonnej opory. Neekvivalentnosť dane spočíva v tom, že daňovník nedostáva od vlády za svoje zaplatené dane žiadnu protihodnotu, ktorá by zodpovedala miere podielu jeho financovania verejného sektora.
Takto je potom daň jednostranným transferom peňazí od súkromného sektora k sektoru verejnému. Pre daň je tiež príznačná jej neúčelovosť lebo daňové výnosy nie sú určené na konkrétne výdavky verejného sektora. Niekedy fungujú aj tzv. asignačné dane, keď sa daňovníci môžu rozhodnúť medzi niekoľkými účelmi, na ktoré chcú venovať čiastku svojej dane. V Slovenských podmienkach je takáto možnosť v podobe nasmerovania 2 % z daní nadáciách a občianskym združeniam. Obyčajne ide o rozhodnutie daňovníkov podporovať rozličné kultúrne alebo verejnoprospešné aktivity.. V Taliansku majú daňovníci napríklad možnosť rozhodnúť sa, že nezaplatia cirkevnú daň, ale príslušnú sumu určia na obnovu kultúrnych pamiatok. Dane sa platia pravidelne v určitých časových intervaloch- napríklad dane z príjmov, majetkové dane. Existujú však aj jednorazové dane, napríklad pre prevode majetku, darovaní dedení a pod. daňový charakter môžu mať aj clá ako dane ukladané za dovoz alebo vývoz tovarov na štátne územie. Do daňových platieb sa zvyknú niekedy zaraďovať aj príspevky a odvody na sociálne zabezpečenie, ktoré sa pravidelne platia či už do verejných rozpočtov alebo do osobitných verejných fondov, ktoré sú oddelené od štátnych rozpočtov. Prakticky sú na verejné rozpočty napojené pomerne častými dotáciami týchto fondov zo štátnych rozpočtov.
Na rozdiel od daní je poplatok dobrovoľná, ekvivalentná a účelová platba ako určitá cena alebo hodnota verejným sektorom poskytnutej služby alebo úkonu. Ide tu o transakciu, pri ktorej si subjekty kupujú od vlád určitý verejný statok, ktorý potrebujú. Výnosy z poplatkov sú určené na finančné krytie poskytovania takýchto služieb. Poplatkami sú preto všetky platby úradom verejnej moci za službu alebo tovar.
Pre verejné rozpočty majú najväčší význam dane, z ktorých pochádza najrozsiahlejší objem verejných príjmov.
Štát a samospráva majú v podobe daní a poplatkov k dispozícii širokú škálu príjmov, ktoré možno členiť podľa rôznych kritérií. V aplikačnej praxi sú verejné príjmy členené v rámci rozpočtovej skladby. Uplatňuje sa v nej časová klasifikácia verejných príjmov ako aj druhové triedenie, ktoré umožňuje odlíšiť nenávratné verejné príjmy od návratných. Takže jedným z najdôležitejších triedení verejných príjmov je ich posudzovanie podľa návratnosti na:
- návratné príjmy sa posudzujú v súvislosti s chápaním rozpočtu ako účtovnej bilancie, ktorá by sa mala v prípade potreby vyrovnať návratnými finančnými prostriedkami, ktoré sa čerpajú v čase absencie nenávratných prostriedkov. Po uplynutí tohto času sa musia vrátiť. Bežne sú návratnými príjmami verejného, najmä štátneho rozpočtu príjmy z emisie krátkodobých pokladničných poukážok, ktoré sú používané na pokrytie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami. Podobný charakter môžu mať príjmy samospráv v podobe čerpania najmä krátkodobých úverov, ktorými možno preklenúť krátkodobý finančný nedostatok obecného rozpočtu počas príslušného rozpočtového obdobia. Verejné rozpočty si „pomáhajú“ aj strednodobými a dlhodobými návratnými finančnými prostriedkami na investičné, resp. kapitálové financovanie. Štátny rozpočet na takéto účely využíva emisie štátnych dlhopisov. O návratné finančné prostriedky sa stará tzv. dlhová služba. V súvislosti s návratnými príjmami je potrebné konštatovať, že je potrebné splatiť pôvodnú sumu návratného príjmu, teda tzv. istinu, ako aj cenu požičaných peňazí – úrok. Týmto sa problém nedostatku peňažných prostriedkov presúva do ďalších období a zaťažuje budúce bežné hospodárenie verejného sektora. Podobne aj samosprávne celky – teda obecné samosprávy a vyššie samosprávy (napr. v slovenských podmienkach samosprávy vyšších územných celkov) využívajú bankové úvery alebo emisie strednodobých a dlhodobých cenných papierov ako sú napr. komunálne obligácie.
- nenávratné príjmy sú najbežnejšou formou verejných príjmov. Sústreďujú sa vo verejnom rozpočte alebo v mimorozpočtových fondoch od všetkých ekonomických subjektov štátu teda od jednotlivých občanov, podnikateľských a ďalších právnických osôb, sú nimi dotácie a subvencie zo štátnych rozpočtov do samosprávnych rozpočtov. Najčastejšími nenávratnými verejnými príjmami sú dane, poplatky, príjmy prenájmu majetku vo vlastníctve štátu a samospráv, z predaja takého majetku, clá, ktoré vyberá štát v súvislosti s dovozom a prevozom tovaru ne jeho alebo cez jeho územie a pod.