Okrem úlohy rozpočtovej politiky pri alokácii a rozdeľovaní je aktuálna jej úloha pri ovplyvňovaní makroekonomického výkonu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej funkcie. Cieľom stabilizačnej politiky je predovšetkým zníženie nezamestnanosti, ovplyvňovanie cenovej úrovne teda inflácie, zabezpečovanie ekonomického rastu. Táto funkcia sa plní prostredníctvom nástrojov stabilizačnej politiky.
Sú nimi:
- menové nástroje. Ak funguje trhový mechanizmus dobre, možno sa naň spoľahnúť v prípade alokácie zdrojov na súkromné statky. Tento mechanizmus však nemôže regulovať správnu peňažnú zásobu v ekonomike. V prípade, že necháme ponuku peňazí iba na bankovom systéme, nemusí objem peňažnej zásoby byť v súlade s ekonomickou stabilitou. Preto je potrebné ponuku peňazí kontrolovať centrálnou bankovou sústavou a jej menovou politikou. Menová politika, ktorá využíva predovšetkým nástroje povinných rezerv, diskontných sadzieb a operácií na voľnom trhu, je súčasťou stabilizačnej politiky. Expanzia peňažnej ponuky má tendenciu k zvyšovaniu likvidity a znižovaniu úrokových sadzieb, čím sa zvyšuje dopyt po peniazoch. Menová reštrikcia bude pôsobiť opačne.
- fiškálne nástroje. Na úroveň dopytu má vplyv aj fiškálna politika. Zvýšenie verejných výdavkov pôsobí expanzívne, pretože rastie dopyt najskôr v rámci verejného sektora a potom aj v súkromnom sektore. Podobne aj zníženie daní môže spôsobiť expanziu, pretože daňovníkom ostáva vyšší príjem, ktorý smerujú do spotreby. Zmeny v úrovni deficitu tiež zohrávajú významnú úlohu. Pritom je dôležitý aj spôsob financovania deficitu. Ak ho sprevádza mäká menová politika, expanzionistické účinky deficitného financovania budú väčšie a deficit sa bude kryť rastom úveru. V prípade, že menová politika bude prísna, zvýšenie dlhu spôsobí zvýšenie úrokovej sadzby a na trhové transakcie bude pôsobiť reštriktívne.
Na základe doterajších úvah dospievame k záveru, že verejné statky je možné uspokojovať prostredníctvom verejných financií, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie štátu.
Samotná existencia verejného sektora spočíva v týchto príčinách:
- existencia oblastí o ktoré súkromný sektor nejaví záujem (napr. infraštruktúra ciest nižšej kategórie, …),
- niektoré činnosti štát nechce nemôže dať súkromnému sektoru – súdnictvo, dane, armáda, bezpečnosť,
- povinnosť štátu zabezpečovať niektoré činnosti – verejné zdravie, základný výskum, kultúra a národná identita, medzinárodná reprezentácia…)