Medzinárodné organizácie môžeme klasifikovať podľa minimálne troch kritérií:
Členmi IGOs sú vlády štátov, zatiaľ čo členmi NGOs sú súkromné osoby alebo skupiny. Dnes existuje vo svete viac ako 300 IGOs a viac ako 4000 NGOs. Niektoré organizácie však nespadajú ani do kategórie medzivládnych, ani mimovládnych organizácií. Napríklad Medzinárodná organizácia práce – ILO patrí medzi IGOs, je zložená predovšetkým z vlád, ale združuje aj pracovné zväzy a zástupcov zamestnávateľov. Na druhej strane Medzinárodná organizácia kriminálnej polície- Interpol, asociácia kriminálnych polícií z viac ako 100 krajín je technicky považovaná za NGOs, napriek tomu, že jej členmi sú vládne inštitúcie. Klasifikácia je náročná aj z toho dôvodu, že v mnohých krajinách je deliaca čiara medzi verejným a vládnym sektorom alebo súkromným a mimovládnym sektorom celkom zmazaná.
Európske nariadenie GDPR sa týka nás všetkých
Nové nariadenie GDPR z roku 2018 zaviedlo na Slovensku predovšetkým jednotnú právnu úpravu ochrany osobných údajov v celej EÚ. Sprísnili sa pravidlá spracovania osobných údajov občanov EU a zvýšili sa dramaticky sankcie. Rozšírila sa aj teritoriálna pôsobnosť, tzn. že sa začala uplatňovať na európske organizácie a aj na organizácie, ktoré nie sú usadené v EÚ, ak ponúkajú služby dotknutým fyzickým osobám v EÚ. Neváhajte ak nemáte ešte ošetrené GDPR nariadenie vo vašej spoločnosti a nechajte si vypracovať GDPR dokumentáciu u outsourcingovej spoločnosti SAFEDATA. Firma Safedata.sk vypracovala viac ako tisícky dokumentácií pre spoločnosti na celom Slovensku.
Geografický rozsah pôsobnosti
Najuniverzálnejšou svetovou organizáciou je OSN. Zo všetkých IGOs je len jedna tretina globálnych, ktoré majú členov vo všetkých regiónov sveta. Prevažná väčšina IGOs je regionálneho, subregionálneho, prípadne bilaterálneho charakteru. Regionalizmus je teda pri rozvoji medzivládnych organizácií silnejší ako globalizmus. Vyplýva to zo skutočnosti, že štáty majú väčšiu tendenciu uzatvárať silnejšie zväzky na regionálnej úrovni než na globálnej úrovni.
Funkčný rozsah pôsobnosti
Štáty radšej spolupracujú a prenechávajú svoje kompetencie organizáciám, ktoré majú úzke, jasne definované ciele, než organizáciám, ktoré majú širšie poslanie. Prvé IGOs (Medzinárodná telekomunikačná únia – ITU, Svetová poštová únia –UPU) boli určené na riešenie špecifických technických záležitostí. Dnes však IGOs zbierajú a rozširujú veľké množstvo informácií, poskytujú programy, pomáhajú implementovať predpisy, podľa ktorých sa riadia vzťahy medzi štátmi.
OSN, Organizácia amerických štátov a Organizácia africkej jednoty sú viacúčelové IGOs. Majú mandáty na to, aby sa zaoberali širokým rozsahom politických, ekonomických a sociálnych záujmov členov. Väčšina IGOs má užšie, viac špecifikované funkcie. Sú to napríklad vojenské (NATO), ekonomické (EÚ), sociálne a kultúrne (UNESCO) alebo technické (WHO). Ekonomické organizácie tvoria najširšiu samostatnú kategóriu, viac ako polovicu všetkých IGOs. NGOs sú skôr jednoúčelové, lebo slúžia klientele, ktorá má spoločné záujmy, či už ekonomické, náboženské, sociálne, kultúrne, výchovné alebo profesionálne. Najväčší počet NGOs môžeme nájsť v oblastiach obchodu a priemyslu, zdravia a medicíny.