Európske spoločenstvá boli založené ako ekonomicko-integračné zoskupenia štátov európskeho kontinentu za účelom vytvárania vhodných podmienok pre zjednocovanie Európy. Myšlienka zjednocovania patrí teraz histórii, pretože krajiny Európy už nastúpili spoločnú cestu a zostali verné odkazu Roberta Schumana, ktorý 9. mája 1950 vyhlásil, že „Spojená Európa je základom svetového mieru“. Pritom za jednu z významných skutočností pri nadväzovaní hospodárskych kontaktov v rámci Európy považoval urovnanie sporov medzi Francúzskom a Nemeckom. Tieto jeho myšlienky boli transformované do tzv. Schumanovej deklarácie Z 9. mája 1950, ktorá sa stala základom pre budovanie Európskych spoločenstiev. Spomínaný dokument obsahoval požiadavku francúzskej vlády, aby celá francúzska a nemecká výroba uhlia a ocele bola podriadená Vysokému úradu ako organizácii otvorenej všetkým účastníkom európskych krajín. Zavedenie spoločnej výroby uhlia a ocele malo byť základom pre vytvorenie spoločných podmienok ekonomického rozvoja a základom pre prvú etapu európskej federácie. Takýto model hospodárskej spolupráce bol ponúknutý aj iným štátom Európy. Schumanova deklarácia obsahovala okrem iného aj ustanovenia o spoločnom pláne výroby a investíciách, o zavedení mechanizmu vyrovnávania cien a o zrušení ciel.
Prvý pilier Európskej únie
Tento pôvodný plán o vytvorení prvého ekonomického zväzku štátov našiel podporu vo viacerých európskych štátoch a stal sa realitou roku 1951, keď bolo založené prvé Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ. Následne na to roku 1957 boli v Paríži založené ďalšie dve medzinárodné organizácie, a to Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a Európske hospodárske spoločenstvo.
Všetky tri Európske spoločenstvá sa tak stali základným pilierom európskej integrácie a v širšom kontexte ovplyvnili budúci vývoj európskeho kontinentu. Integrácia Európy postupne začala prerastať do všetkých oblastí politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života a vzápätí na to sa začali stierať rozdiely v týchto oblastiach a formovať sa spoločný európsky priestor. Celý tento proces odstraňovania rozdielov bol sprevádzaný založením Európskej únie v roku 1992.
Európska únia bola založená na spomenutých troch Európskych spoločenstvách, ktoré tvoria jej prvý pilier.
Druhý pilier Európskej únie
Druhý pilier Európskej únie tvorí spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. Tento koordinovaný systém spolupráce členských štátov Európskej únie v plnom rozsahu prispieva k posilneniu medzinárodnej bezpečnosti členských štátov Európskej únie vo všetkých smeroch a k zachovaniu mieru v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov.
Zmluva o založení Európskej únie v ustanoveniach Hlavy V s názvom Ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike zakladá všeobecný právny rámec spoločnej spolupráce v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky pre členské štáty Európskej únie.
Vecným obsahom týchto ustanovení je, že jednotlivé členské štáty budú vykonávať jednotnú politiku a koordinovanú politiku voči iným subjektom medzinárodného práva, a najmä aby bol uplatňovaný spoločný postup pri iniciatívach s medzinárodnou dimenziou, pričom musia byť chránené záujmy Európskej únie.
Na základe ustanovenia článku 11 Zmluvy o EÚ Únia uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá zahŕňa všetky oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky v súlade s jej cieľmi.
Tretí pilier Európskej únie
Spoločná spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí bola deklarovaná Maastrichtskou a neskôr Amsterdamskou zmluvou ako tretí pilier Európskej únie v ustanoveniach Hlavy VI s názvom Ustanovenia o policajnej a súdnej spolupráci v trestných veciach.
Ustanovenie článku 29 Zmluvy o EÚ zreteľným spôsobom koncipuje jeden z cieľov Európskej únie, a to cieľ poskytovať svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a práva a vysokú úroveň ochrany tým, že rozvíja spoločný postup členských štátov v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach, a tým, že predchádza a potláča rasizmus a xenofóbiu. Tento cieľ je možné dosiahnuť iba predchádzaním a potláčaním organizovanej a neorganizovanej kriminality, najmä terorizmu, obchodu s ľuďmi, trestných činov proti deťom, obchodu s drogami, obchodu so zbraňami a podvodom.
Niektoré časti tretieho piliera Európskej únie sa prelínajú s komunitárnym právom: azylová, vízová, prisťahovalecká a iné politiky, ktoré sú začlenené do Zmluvy o ES.