Predchodcom OSN bola Spoločnosť národov, ktorá vznikla na základe rozhodnutia štátov zúčastnených na parížskej mierovej konferencii, ktorou sa skončila prvá svetová vojna. Právnym základom bol štatút, ktorý sa volal Pakt Spoločnosti národov, konferencia ho schválila 28.6 1919 a bol integrálnou súčasťou mierových zmlúv. Rozhodnutie utvoriť medzinárodnú organizáciu, ktorej cieľom by bolo zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť, prijala konferencia ministrov zahraničných vecí ZSSR, USA a Veľkej Británie za účasti čínskeho veľvyslanca v októbri 1943 v Moskve. Charta OSN, ako základný dokument tejto organizácie, bola prijatá na konferencii v San Franciscu v júni 1945 a nadobudla platnosť 24.10. 1945 (Deň OSN), keď 5 veľmocí uložili ratifikačné listiny. Členstvo v tejto organizácií je otvorené pre všetky štáty, ktoré príjmu záväzky uvedené v Charte a sú schopné a ochotné tieto záväzky plniť.
Všetky tieto orgány sa nachádzajú v sídle OSN v New Yorku, okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v Haagu.
Valné zhromaždenie
Je hlavný poradný orgán, ktorý je zložený zo zástupcov všetkých členských krajín, kde každý má jeden hlas. Všetky dôležité rozhodnutia sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou. Ostatné veci sa rozhodujú nad polovičnou väčšinou. Jeho zasadnutia sú každý rok od septembra do decembra. Je možné zvolať aj osobitné zasadnutie na žiadosť Bezpečnostnej rady do 24 hodín. Miesto predsedu Valného zhromaždenia je každý rok obsadzované rotáciou krajín z 5 kontinentov.
Valné zhromaždenie rokuje a prijíma členov, schvaľuje rozpočet, určuje výšku príspevkov, volí rôznych funkcionárov a menuje generálneho tajomníka. Valné zhromaždenie na záver rokovania prijíma rezolúcie
Bezpečnostná rada
Má hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru. Má 15 členov a z toho 5 stálych: Čína, Francúzsko, Veľká Británia, USA, Rusko a 10 nestálych členov volených na dva roky. K prijatiu rozhodnutia je potrebných 9 hlasov vrátane všetkých stálych členov. Bezpečnostná rada skúma každý spor vedúci k medzinárodnému napätiu, odporúča riešenie a reguluje zbrojenie. V prípade napätia môže pohroziť hospodárskymi sankciami i podniknúť vojenskú akciu. Odporúča nových členov, vymenovanie generálneho tajomníka a spolu s valným zhromaždením volí sudcov medzinárodného súdneho dvora. Bezpečnostná rada pracuje nepretržite a každý člen musí byť stále prítomný v sídle OSN. Ak nejaký spor vyústi do ozbrojeného konfliktu, bezpečnostná rada sa usiluje o jeho ukončenie v krátkom čase. Bezpečnostná rada navrhuje členov valného zhromaždenia na vylúčenie za porušovanie zásad.
Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC)
Bola zriadená ako orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálne činnosti OSN. Má 54 členov, a to 14 z Afriky, 11 z Ázie, 10 z Latinskej Ameriky a Karibiku, 13 zo Západnej Európy a 6 z Východnej Európy. Jej 2-mesačné zasadnutia sa každoročne striedajú v New Yorku alebo v Ženeve. Rozhodnutia prijíma nad polovičná väčšina. Má aj pomocné orgány a to: 6 funkčných komisií, 5 regionálnych komisií, 6 stálych výborov, rad stálych odborných orgánov. ECOSOC spolupracuje asi s 900 nevládnymi organizáciami, slúži ako fórum diskusií o medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a výchovných otázkach, navrhuje riešenia a vypracúva správy. V rámci ECOSOC pracuje aj mnoho fondov.
Poručenská rada
Vykonáva správu poručenských území. Študuje a prerokúva správy, ktoré predkladá spravujúca mocnosť poručenských území a vykonáva návštevy. Schádza sa raz do roka. Jej členmi je 5 stálych členov bezpečnostnej rady. Pri vzniku poručenskej rady bolo 11 poručenských území. V súčasnosti sa plánuje zrušiť poručenskú radu.
Sekretariát
Sekretariát OSN tvoria úradníci pracujúci v sídle OSN v New Yorku, ale aj po celom svete. Sekretariát slúži ostatným orgánom OSN a riadi programy a plány. Na jeho čele je tajomník volený Valným zhromaždením na 5 rokov. Môže upozorňovať Bezpečnostnú radu na všetko, čo ohrozuje mier. Generálny tajomník je aj hovorca medzinárodného spoločenstva. Každý rok podáva generálny tajomník výročnú správu, v ktorej hodnotí prácu OSN. Pracuje tu okolo 25 tisíc pracovníkov.
Ciele OSN:
- Zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti
- Rozvíjanie priateľských vzťahov medzi národmi založených na rešpektovaní zásad rovnoprávnosti a práva na sebaurčenie národov
- Spolupráca pri riešení medzinárodných, ekonomických, sociálnych, kultúrnych a humanitárnych otázkach a pri podporovaní ľudských práv a základných slobôd pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva
- Koordinácia krokov, ktoré národy uskutočňujú v záujme dosiahnutia týchto spoločných cieľov.
Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov prijalo dňa 19. januára 1993 Slovenskú republiku za člena OSN. Slovenská republika uznáva, že ľudské práva sa bytostne dotýkajú každého jednotlivca spoločnosti, pretože majú podstatný význam pre jeho existenciu a kvalitu života. Preto k základným úlohám štátu patrí zabezpečiť každému občanovi základné práva a slobody, a to aspoň v takom rozsahu, v akom štát prevzal medzinárodné záväzky a následne ich realizovať vnútroštátnymi prostriedkami. Tradične venuje sústredenú pozornosť otázkam zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, kontroly zbrojenia a odzbrojenia, medzinárodného práva, hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
Medzinárodný súdny dvor
Je hlavný súdny orgán OSN, skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí valné zhromaždenie OSN. Sudcovia sú volení na 9 rokov. Sídlom Medzinárodného súdneho dvora je Haag. Medzinárodný súdny dvor rieši všetky otázky, ktoré mu štáty predložia. Štát sa nemusí konania zúčastniť, no musí sa podrobiť výsledku. Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada môžu Medzinárodný súdny dvor požiadať aj o posudky. Dvor rozhoduje podľa medzinárodného práva.