Slovenský právny systém a jeho jednotlivé odvetvia, vrátane špeciálneho právneho odvetvia zaoberajúceho sa problematikou právnej úpravy verejných financií – finančného práva, možno charakterizovať na základe určitých zásad – princípov. Sú nimi základné ciele, pravidlá a potreby, ktoré vyjadrujú podstatu a hlavné zameranie toho-ktorého odvetvia. Takto potom princípy práva majú všeobecne záväzný charakter, pretože sú bezprostredne obsiahnuté v právnych normách alebo logicky vychádzajú z ich podstaty. V princípoch finančného práva sú vyjadrené a konkretizované osobitosti predmetu finančného práva, pričom ide o princípy, ktoré majú znaky spravodlivosti, humanizmu, demokracie, uvedomelosti, prinútenia a pod.
Za základné všeobecné princípy právneho zakotvenia finančnej sústavy môžeme označiť:
- prioritu verejných záujmov v právnej úprave finančných vzťahov,
- trhovo-sociálne zameranie,
- jednotu finančnej politiky a peňažnej sústavy, rovnoprávnosť subjektov štátu v oblasti finančnej činnosti, samostatnosť samosprávnych orgánov,
- deľbu funkcií v oblasti finančnej činnosti na základe deľby zákonodarnej (zastupiteľskej) a výkonnej moci,
- účasť verejnosti na finančnej činnosti štátu a samosprávnych orgánov,
- účasť občanov na finančnej činnosti štátu a samospráv,
- zákonnosť a plánovitosť.
Základný obsah uvedených princípov je určený Ústavou SR v jej základných ustanoveniach, pri zakotvení základných práv a slobôd, osobitne potom v úprave hospodárstva Slovenskej republiky, o jej Najvyššom kontrolnom úrade, o územnej samospráve, ale aj v ustanoveniach o Národnej rade a vláde. Ide o kardinálne právne normy vzťahujúce sa na finančnú činnosť štátu a samosprávnych celkov.
- a) Princíp priority verejných záujmov v právnej úprave spoločenských vzťahov, ktoré vznikajú v rámci finančnej činnosti štátu a samosprávnych celkov, predpokladá využívanie finančnoprávnych inštitútov v záujme zásahu štátu do hospodárstva, pričom sa vychádza z plnenia celospoločenských úloh. Tento princíp predpokladá plnenie právnych noriem zakotvujúcich mechanizmus štátneho vplyvu na finančné vzťahy. Tento princíp nie je v rozpore so súkromnými záujmami osôb. Naopak, cez dodržiavanie verejných záujmov sa ochraňujú záujmy súkromné. Tento princíp je vyjadrený v samotnej preambule slovenskej ústavy, ktorá deklaruje úsilie o hospodársku prosperitu.
- b) Princíp trhovo-sociálneho zamerania reflektuje tiež základný zákon štátu, ktorý v čl. 4 upravuje vlastníctvo štátu a súčasne v čl. 20 splnomocňuje prijatie zákonov, ktoré upravia vzťahy štátu, obce, právnických osôb ku všetkému ďalšiemu majetku nevyhnutnému na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu. Výrečný z hľadiska tohto princípu je ods. 1 článku 55 Ústavy SR, ktorý zakladá hospodárstvo Slovenskej republiky na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
- c) Princíp jednoty finančnej politiky a peňažnej sústavy, rovnoprávnosti subjektov štátu v oblasti finančnej činnosti je zrejmý zo súhrnnej základnej úpravy hospodárstva slovenskej republiky v tretej hlave Ústavy SR, kde sú zakotvené základné myšlienky týkajúce sa hospodárstva, Národnej banky Slovenska ako emisnej banky, deklarovanie Slovenskej republiky za colné územie, spravovanie finančného hospodárenia republiky štátnym rozpočtom, splnomocnenie upraviť zákonom vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov. Garancie samostatnosti samosprávnych orgánov dáva čl. 65, podľa ktorého obec a vyšší územný celok hospodária samostatne s vlastným majetkom a financujú svoje potreby z vlastných príjmov.
- d) Deľba funkcií v oblasti finančnej činnosti na základe deľby zákonodarnej (zastupiteľskej) a výkonnej moci. Ústava Slovenskej republiky v zmysle tohto princípu určuje úlohy a právomoci zákonodarných a zastupiteľských orgánov, t.j. parlamentu a samosprávnych zastupiteľstiev a výkonných orgánov štátnej moci, teda vlády jednotlivých ministerstiev a výkonných orgánov samospráv.
- e) Verejnosť finančnej činnosti štátu a samosprávnych orgánov je oprávnená. Veď ide o financovanie potrieb štátu a samospráv z prostriedkov vytvorených občanmi, ktorí majú takto tiež právo sledovať, ako sa s ich prostriedkami nakladá. Garantovaná je požiadavkou oficiálneho publikovania zákonov, pretože primárne a sekundárne právne normy, a teda aj finančnoprávne normy, sú účinné až ich zverejnením v Zbierke zákonov. Najmä zákony, vládne nariadenia, vyhlášky, opatrenia ústredných orgánov, ako aj všeobecné záväzné nariadenia samospráv, ktoré spôsobujú vznik práv, slobôd, ale aj povinností človeka a občana, nemôžu vstúpiť do života spoločnosti bez toho, aby sa nepublikovali ako oficiálne. Ustanovenia § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov zakotvujú skutočnosť, že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka, pričom domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Princíp verejnosti je daný aj čl. 26 Ústavy SR tým, že orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, a je rozvedený do detailov ešte osobitným zákonom o informáciách.
- f) Účasť občanov na finančnej činnosti štátu a samospráv je daná viacerými ustanoveniami Ústavy SR. Najčastejšie sa aplikuje čl. 30, podľa ktorého občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Významné je aj ustanovenie čl. 27, na základe ktorého má každý právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami. Významné je právo dané článkom 93 rozhodovať o dôležitých otázkach verejného záujmu referendom. Pritom ale práve v oblasti financií je tu zákaz referenda vo veciach daní, odvodov a štátneho rozpočtu. Čo je na jednej strane nedostatok a obmedzenie priamej demokracie, na druhej strane ale oprávnené, pretože otázky daní, odvodov a štátneho rozpočtu sú také citlivé a ľahko politicky zmanipulovateľné, že by sa tento inštitút mohol často populisticky zneužívať, a tak otriasť samotnými základmi fungovania štátu.
- g) Plánovitosť ako princíp je vyjadrená skutočnosťou, že činnosť štátu a samospráv pri tvorbe, rozdeľovaní a používaní finančných zdrojov sa uskutočňuje na základe finančných plánov, ktoré sa rozpracúvajú v súlade so štátnym a samosprávnym plánom, programom, rozpočtom hospodárskeho a sociálneho rozvoja, v súlade s plánmi, resp. rozpočtami ustanovizní, inštitúcií a štátnymi či komunálnymi podnikateľskými subjektmi. Princíp plánovitosti obsahujú aj ustanovenia týkajúce sa právomocí parlamentu a vlády v oblasti prijímania a schvaľovania programu vlády a jeho plnenia, čo je fakticky plán vlády na štvorročné volebné obdobie. V zmysle tohto princípu aj rozpočtový kódex, ktorým bol do roku 2005 Zákon o rozpočtových pravidlách č. 303/1995 Z. z., (a identicky dnes zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy) určuje za ročný plán štátny rozpočet republiky ako základný ekonomický nástroj finančnej politiky štátu, ktorým sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho prostriedkov. Prvky plánovania má aj samotný rozpočtový proces, ktorý sa uskutočňuje ako nepretržitá činnosť štátu tak, že v jednom roku sa štátny rozpočet pripravuje, navrhuje a schvaľuje, v ďalšom roku sa plní a v treťom roku sa bilancuje.
- h) Podobne ako vo všetkých pozitívnoprávnych disciplínach, aj vo sfére finančného práva je v popredí princíp zákonnosti. Predstavuje požiadavku prísneho dodržiavania finančnoprávnych noriem všetkými účastníkmi finančno-právnych vzťahov, ktoré vznikajú v procese finančnej činnosti. Týka sa orgánov štátnej moci, výkonných orgánov štátu, samosprávnych orgánov, všetkých právnických a fyzických osôb. Tento princíp je daný čl. 1 Ústavy SR, vyhlasujúcim Slovenskú republiku za právny štát. V zmysle čl. 2 Ústavy SR môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Zákonnosť v oblasti financií je daná aj čl. 58, v zmysle ktorého sa štátny rozpočet prijíma zákonom, jasne sa deklarujú dane a poplatky ako štátne a miestne, a nie žiadne iné, pričom ich možno ukladať len zákonom alebo na základe neho.
Uvedené princípy sú právne vyjadrené v právnych normách, ktoré regulujú finančnú činnosť štátu, samosprávnych celkov, sú vyjadrené v pododvetviach a inštitútoch finančného práva. Všetky tieto základné princípy sa rozvíjajú a konkretizujú vo finančnoprávnej legislatíve a v jej následnej aplikácii v spoločenskej praxi.