OD roku 1890 do radikálneho roku 1980
Od 1890- 1980, politika voči ekonomike sa rozvíjala vďaka jedinečnému americkým vládnemu prístupu, kombinujúceho silnú protimonopolnú politiku s priamou reguláciou cien určitých verejných služieb. Žiadna iná krajina nemá tieto politické nástroje, ktoré tak dobre pracujú a podporujú dlhodobý nárast a novátorstvo v USA.
Potom prišiel dramatický zlom medzi 1975-85. Niekoľko regulovaných odvetví bolo rázne deregulovaných, špeciálne aerolínie, železnice a cestná preprava. Počas 1981-89, Reganova administratíva zredukovala dosah a silu protimonopolného presadzovania a zväčšila dereguláciu ďalej na telekomunikácie, vysielanie, financie a iné sektory. Po roku 1980, americká protimonopolná politika bola hlboko potlačená. Reganovi vládni úradníci boli prirodzene priaznivci veľkého obchodu. Argumentovali, že väčšie podniky sú lepšie v efektívnosti a novátorstve ako malé firmy; nebezpečie monopolnej moci bude obmedzené silou súťaže malých rivalov a vstupom nových konkurentov; väčšina protimonopolného obmedzenia nebola dlhšie potrebná na novom, silnom globálnom trhu, kde zahraničné firmy využívali nedostačujúci nátlak, a protimonopolná politika by len narúšala rastúcu konkurenciu. Táto zmena v myslení a politike bola podobná zmene v roku 1920, keď Harding- Collidge administratíva uprednostňovala veľký obchod a hlboko znížila protimonopolné obmedzenia. Ale po roku 1980 vznikli nové ekonomické doktríny Chicagskej školy.
Z Doktríny Chicago- UCLA plynie, že prakticky celý trh je už konkurencie schopnejší a činnosť vlády má iba tendenciu rušiť konkurenciu. Hovoria, že štátne činnosti robia škodu i keď sa snažia o dobro. Preto, laissez-faire (liberalizáia- deregulácia) je správny postup; môžeme dôverovať trhu, vládna politika má byť odstránená podľa teórie voľného trhu.
Nová Bushova administratíva sľúbila v rokoch 1989-90 obnovu protimonopolnej politiky na nejaký stupeň a zrušenie ďalšej deregulácie. Avšak, Raeganov model ostal zväčša nedotknutý až do roku 1990 a veľa sudcov menovaných počas Raeganovej vlády v roku 1980 robili tak, že súdne rozhodnutia budú pokračovať v posilňovaní protimonopolných a regulačných metód.
Štruktúra:
Každý trh má štruktúru, ktorá sa nachádza niekde medzi čistou súťažou a čistým monopolom. V strede je oligopol a situácia dominantných firiem. Štruktúra ovplyvňuje fungovanie firiem: Ako nastavia ceny? Či súbojom medzi sebou alebo tajnou dohodou? Štruktúra a správanie firiem ovplyvňujú produkciu: Sú firmy efektívne a inovatívne, alebo brzdiace a stagnujúce? Miera monopolu môže ovplyvniť výsledok. V trhovej súťaži, konkurenčný proces zvyčajne prináša dobré výsledky, zatiaľ čo monopol ich zhoršuje. Štátne firmy často potrebujú nejaký stupeň protimonopolnej a regulatívnej úpravy. Pre regulované firmy je zvyčajne najlepšie, keď čelia nejakému stupňu konkurencie. Súkromné firmy sú často viazané verejnou politikou alebo podporované vládou. USA využíva omnoho viac protimonopolnej a verejnej regulácie a omnoho menej štátneho podnikania, ktoré sa zvyčajne využíva v iných skúsených svetových ekonomikách. Je otvorenou otázkou, ako dobre táto politika funguje a ako , ak vôbec môže byť zlepšená. Otázkou je, či je USA výstredný prípad s pochybnou politikou, alebo je najlepším modelom pre zvyšok sveta.
Porovnávanie potrieb a postupov:
V určovaní politík je potrebné porovnať, ako bude využitá potreba pre nejaký účel. Ak sú problémy rozsiahle, je potrebná rozsiahla politika, ale kde sú mierne je potrebná iba mierna akcia.
Ako sú politiky nastavené:
Politika sa vyvíja cez vzájomné pôsobenia firiem a iných záujmových skupín fungujúcich cez politické procesy. Nastavenie politiky má dve základné časti: Jednou je politický proces, ktorý umožňuje vývoj ľudskej vôle. Tento proces je paralelný s druhou časťou- ekonomickým procesom. Tieto dva procesy sa navzájom ovplyvňujú. Naviac, politický proces nieje perfektný. Je v ňom miesto pre politický monopol, ignoráciu a brzdenie.
Ciele politík:
Charakteristika dobrej ekonomiky má niekoľko zložiek: vrátane efektívnosti, technologického novátorstva, spravodlivosti, súťaže a širších výhod. Tie teraz bližšie rozoberiem.
Efektívnosť– má dva komponenty, jedným je vnútro- ekonomická efektivita (internal business efficiency), dosiahnutá pevným riadením firmy aby sa vyhla inšpirujúcemu a nepotrebnému vplyvu pre zamestnancov. Niekedy je nazývaný X-efektívnosť. Druhým komponentom je alokačná efektívnosť. Proces vnútorného trhu maximalizuje celkovú hodnotu produkcie z ekonomických zdrojov. Efektivita tiež vyžaduje vyhnutie sa reklamám, ktoré plytvajú financiami.
Technologické novátorstvo– pozdvihuje produktivitu zdrojov vytváraním nových tovarov a metód produkcie.
Spravodlivosť– zlepšuje distribúciu bohatstva, príjmov a príležitostí. Existuje niekoľko etnických kritérií, ktoré definujú čo je spravodlivé a neexistuje žiadna univerzálne smernica.
Súťaž– poskytuje otvorený priestor pre vznik vynikajúcich kvalít prostredníctvom vzájomnej snahy. Voľnosť výberu je dôležitá hodnota, tak ako aj sociálne zabezpečenie a kultúrna rozmanitosť.