V prvom prípade realizovanie tejto daňovej funkcie zabezpečovalo znovurozdelenie vytvorených zdrojov – v záujme ich lepšieho národohospodárskeho využívania. Daňami právnických osôb sa mali vytvárať podmienky na ovplyvňovanie štruktúry a obsahu výroby a spotreby. Ak je táto funkcia zle aplikovaná, potom v mnohých smeroch pôsobí dosť ekonomicky retardačne, podväzuje ekonomické iniciatívy a podnikateľské aktivity, nesprávnou reguláciou a znovurozdeľovaním vytvorených zdrojov „odpisuje“ perspektívne a prosperujúce podniky a dokonca i výrobné odvetvia a, naopak, neperspektívne a neekonomické subjekty umelo udržiava relatívne konkurencieschopnými, de facto „daňovými dotáciami” prežitia spôsobilými. Tieto skúsenosti s uplatňovaním regulačnej funkcie daní súčasne potvrdzujú význam správneho proporcionálneho uplatňovania daňových funkcií, ktorých nesprávne využívanie, ba až zneužívanie môže deformovať nielen jednotlivú daň, či daňovú sústavu ako celok, ale aj celý národohospodársky komplex, ak sa retardačné pôsobenie niektorej daňovej funkcie úplne presadí v určitom výrobnom odvetví. To má zrejme priamy negatívny následok aj na komplexný organizmus spoločnosti ako celku.
V druhom prípade táto funkcia plní úlohu regulátora výšky daňového zaťaženia podľa žiadanosti, resp. charakteru príjmového zdroja obyvateľstva. Tak sa ovplyvňuje i výška dosahovaných žiaducich či nežiaducich dôchodkov obyvateľstva. V prípade spotrebných daní táto funkcia pôsobí aj na regulovanie spotreby jednotlivých výrobkov, produktov, tovarov, o reguláciu spotreby alebo výroby ktorých má štát eminentný záujem. Regulačná funkcia daní pôsobí aj v oblasti služieb. Jej význam pre optimálne pôsobenie daní na regulovanie dôchodkovej situácie obyvateľstva je teda jedným z prvoradých.
Kontrolná funkcia
Kontrolná funkcia dane sa najzreteľnejšie prejavuje pri nepriamych daniach, spomedzi ktorých priorita patrí dani z pridanej hodnoty. Umožňujú o. i. tiež kontrolu spotreby, dodržiavanie sortimentu a kvality, včasnosti vyskladňovania a fakturácie tovaru a pod. V trhových podmienkach kontrolná funkcia však nemá taký význam ako v centrálne plánovanom hospodárstve, pretože žiadne dane by nemali narúšať trhom formované rozmiestnenie zdrojov.
Prísnejšie pravidlá a vyššie sankcie za nedodržanie GDPR
GDPR predstavuje nový právny rámec ochrany osobných údajov na európskej úrovni. Jeho cieľom je predovšetkým chrániť práva občanov Európskej únie proti neoprávnenému spracovávaniu s ich osobnými alebo citlivými údajmi. Spoločnosť Safedata.sk ponúka od roku 2018 vypracovanie GDPR dokumentácie pre malé a stredné spoločnosti. Európske GDPR nariadenie zaviedlo nové pravidlá, ktoré naviac sprísnili výškami pokút.
Pôsobiť však musí aj naďalej, napr. v procese kontroly a usmerňovania výroby a spotreby určitých výrobkov prostredníctvom už spomínanej dane z pridanej hodnoty či iných spotrebných, nepriamych daní.
Aj naďalej možno brať do úvahy aj kriteriálnu funkciu dane. Znamená, že daň formuje konkrétne daňovoprávne vzťahy tak, aby jej konštrukcia spolu s inou daňou vytvárala určité kritérium, na základe ktorého by podnikateľský subjekt organizoval a korigoval svoje podnikateľské aktivity. Táto funkcia sa intenzívne využívala i v procese globálneho národohospodárskeho riadenia. Kriteriálna funkcia dane zrejme nebude oslabená ani v budúcich podmienkach rozvinutého trhového hospodárstva, pretože daňová sieť, resp. súlad konštrukcie jednotlivých daní a ich pôsobenie na orientáciu jednotlivých podnikateľských subjektov v podobe určitého hospodárskeho či finančného kritéria, aj vo vzťahu k iným finančným inštitútom, bude nevyhnutnosťou pre optimálne smerovanie podnikateľských iniciatív. S touto funkciou sa prelína, ba vlastne splýva funkcia stimulačná, ktorou sa dani podliehajúce subjekty stimulujú k určitému správaniu v spoločensko-ekonomických vzťahoch, determinujúc tak v požadovanom smere aj vznikajúce daňové vzťahy a sprostredkovanie napokon aj cirkuláciu peňažných prostriedkov v národohospodárskom organizme štátu. Daň sa tak súčasne stáva stimulátorom výroby a spotreby.
Donedávna typickou funkciou dane bola jej sociálna funkcia.
Jej výrazné pôsobenie na daňové vzťahy je minimálne diskutabilné, pretože daň ako nástroj sociálnej politiky by v trhových ekonomických podmienkach intenzívnejšie pôsobiť nemala. Pôsobenie tejto daňovej funkcie nezodpovedá ani striktnej požiadavke daňovej spravodlivosti, pretože jej praktické uplatňovanie v daňovej konštrukcii v minulosti umožňovalo identifikovať a uskutočňovať presuny výšky daňového zaťaženia subjektov daňových vzťahov napr. podľa rodinných pomerov, sociálneho zatriedenia či iných subjektívnych znakov daňovníka. Pokiaľ ide o potrebu zachovania funkcií daní, ktorými sa limitovane uskutočňujú prerozdeľovacie procesy v národnom hospodárstve, i keď sa teoretické názory i skúsenosti praktikov vzácne zhodujú, nemožno súhlasiť s názorom, že riešenie sociálnych otázok je nevyhnutné uskutočňovať aj prostredníctvom daní. Z tohto aspektu teda treba sociálnu funkciu daní považovať za prekonanú.
Z chápania dane ako statického a súčasne dynamického finančnoprávneho inštitútu treba vychádzať i pri formulovaní jej základných a vedľajších konštrukčných prvkov. V odbornej literatúre sú označované ako daňové prvky, ako náležitosti daňovoprávneho vzťahu, ba možno sa stretnúť aj s označením prvky právnej konštrukcie dane, čím je zdôraznený právny základ ich existencie. Predstavujú náležitosti daňovoprávnej normy, resp. ich sústavy koncentrovanej v daňovoprávnom predpise, ktoré sú bezpodmienečnou podmienkou buď vzniku určitého daňovoprávneho vzťahu, alebo podmienkou jeho právnej dokonalosti, perfektnosti.