Preprava daňovo zaťažených tovarov v režime pozastavenia dane na daňovom území je možná len z jedného daňového skladu do druhého daňového skladu, alebo pri dovoze alebo vývoze, ktorý uskutočňuje prevádzkovateľ takéhoto skladu. Výrobky oslobodené od dane možno prepravovať na daňovom území len z daňového skladu do užívateľského podniku.
Tovary možno takto prepravovať len vtedy, ak je zložená zábezpeka na daň najmenej vo výške dane pripadajúcej na množstvo prepravovaných výrobkov a preprava sa uskutočňuje so sprievodnými dokumentmi, spĺňajúcimi náležitosti stanovené zákonom. Zábezpeka sa vyžaduje kvôli vysokému riziku vzniku možných daňových únikov. Skladá ju v zásade prevádzkovateľ daňového skladu na území Slovenskej republiky, ktorý je odosielateľom, resp. dodávateľom a pri dovoze príjemcom resp. dovozcom. Ak sa preprava tovaru ukončí, na požiadanie možno vrátiť zábezpeku na daň. Zloženie zábezpeky na prepravu môže byť trvalé, ak sa preprava uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia. Zložená zábezpeka potom slúži na pokrytie nasledujúcej prepravy.
Sprievodné dokumenty sú prvkom kontroly pohybu nezdanených výrobkov na ceste od ich výroby až po ich konečnú spotrebu, resp. po ich vývoz z daňového územia, ak sa neuskutočnila ich konečná spotreba na daňovom území.
Po skončení prepravy musí byť tovar v pozastavení dane bezodkladne umiestnený v priestoroch oprávneného odberateľa, aby nemohol byť zneužitý na daňové úniky.
Preprava daňovo zaťažených tovarov v režime pozastavenia dane na území Európskej únie je možná z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo k oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, z daňového skladu na daňovom území do ďalšieho daňového skladu na daňovom území cez územie iného členského štátu, z daňového skladu v inom členskom štáte do daňového skladu na daňovom území alebo k oprávnenému príjemcovi na daňovom území alebo cez daňové územie. Na prepravu musí byť zložená zábezpeka a vyžaduje sa i sprievodný dokument.
Na pokrytie dopytu po tovaroch zaťažených spotrebnou daňou, ktorý napríklad z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné uspokojiť daňové sklady, sa zaviedol inštitút oprávneného príjemcu. Je ním právnická alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne na základe povolenia prijíma z iného členského štátu Európskej únie výrobky podliehajúce dani – v režime pozastavenia dane. Takéto tovary však nesmie v pozastavení dane skladovať ani odosielať. Oprávneným príjemcom je aj právnická alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného členského štátu, spĺňajúca podmienky podľa jeho právnych predpisov.
Kto chce vykonávať činnosť oprávneného príjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať výrobky z iného členského štátu v režime pozastavenia dane. Výrobky z iného členského štátu môže prijímať buď opakovane alebo príležitostne. V oboch prípadoch je povinný pred vydaním povolenia zložiť zábezpeku na daň, a to vo výške dane pripadajúcej na množstvo výrobkov, ktoré predpokladá prijať v režime pozastavenia dane v priebehu dvoch kalendárnych mesiacov. Pri príležitostnom vykonávaní tejto činnosti má zábezpeka zodpovedať výške dane pripadajúcej na množstvo výrokov, ktoré má prijať v jednotlivých prípadoch. Povolenie musí mať vydané na každý príležitostný príjem.
Odlišný charakter má inštitút daňového splnomocnenca.
Prevádzkovateľ daňového skladu
Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na území Slovenskej republiky, aby dodávky na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. To určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom, s úradne osvedčeným podpisom a vyhlásením daňového splnomocnenca, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa). Daňový splnomocnenec nesmie byť totožný s odberateľom.
Okrem tradičného dovozu tovarov do daňového skladu v tuzemsku a odtiaľ ich predajom na konečnú spotrebu sa výrobky z členských štátov Európskej únie môžu dodávať odberateľom na územie Slovenskej republiky i formou zásielkového obchodu. Podnikateľský subjekt ho môže uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby – splnomocnenca pre zásielkový obchod. Odosielateľovi pritom vzniká daňová povinnosť na území štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním tabakových výrobkov odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu správcovi dane miestne príslušnému pre odberateľa oznámiť príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrobkov, ktorý je predmetom dodávky.
Nová koncepcia právnej regulácie spotrebných daní priniesla i podrobnú úpravu vedenia evidencií slúžiacich na správne určenie dane. V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií v podniku na výrobu daňovo zaťažených výrobkov, v ich sklade, v užívateľskom podniku, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodníkom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr však nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie má byť zrejmý najmä druh, množstvo a dátum vyrobených, prevzatých, spotrebovaných, vydaných, prijatých výrobkov podliehajúcich dani.