Okrem IGOs sa na medzinárodnej scéne pohybujú subjekty, ktoré nie sú vládami jednotlivých krajín nijako viazané ani kontrolované. V mnohých oblastiach sa prekrývajú obidva typy organizácií, vedľa seba pracujú Medzinárodný Červený kríž a Polmesiac s UNHCR, Amnesty International a Rada Európy, Lekári bez hraníc a WFP.
Klasifikácia NGOs
NGOs tvoria mnohopočetnú skupinu veľmi diferencovaných organizácií s rôznymi cieľmi, štruktúrymi a motiváciami. Preto nie je jednoduché nájsť všeobecnú definíciu pojmu nevládne organizácie, ktoré patria do tretieho (nevládneho a neekonomického ) sektora. Európska komisia stanovila pre NGOs tieto posločné charakteristiky:
NGOs nie sú vytvorené na dosahovanie zisku. Majú platených zamestnancov a zúčastňujú sa na aktivitách prinášajúcich zisk, ktorý však nerozdeľuje svojim členom ani manažmentu.
NGOs sú dobrovoľné. Vznik a participácia členov v organizácií sú po celú dobu dobrovoľné.
Odlišujú sa od neformálnych a ad hoc skupín istým stupňom inštitucionálnej výstavby. NGOs majú formály štatút alebo iný dokument definujúci ich poslanie, ciele a rozsah činnosti. Za svoju činnosť zodpovedajú svojim členom a darcom. NGOs sú nezávislé, hlavne od vlád a iných verejných autorít, politických strán a komerčných organizácií.
NGOs neslúžia sebe, nesledujú komerčné ani profesionálne záujmy svojich členov. Ich cieľom je pôsobiť verejne v prospech špecifických skupín alebo spoločnosti ako celku.
NGOs môžeme rozdeliť do troch skupín:
NGOs nepolitického a nekomerčného zamerania – odbory, profesiové združenia, cirkvy
NGOs politického zamerania – revolučné hnutia, politické internacionály, národnooslobodzovacie hnutia Mnohonárodné či nadnárodné korporácie zamerané na komerčnú sféru – špecifický fenomén medzinárodných vzťahov po 2. svetovej vojne. Základom NGOs nie sú medzinárodné právne vzťahy, teda tieot organizácie nie sú medzinárodnými právnymi subjektami v klasickom poňatí. Za najstaršiu inštitúciu, ktorá zodpovedá súčasnej definícií medzinárodných vzťahov, je považovaný Rosekruciánsky rád, ktorý vznikol v roku 1694.
OSN definuje NGOs ako neziskové entity, ktorých členmi sú občania alebo asociácie občanov jednej alebo viacerých krajín. Ich aktivita je určená kolektívnym úsilím o naplnenie potrieb členov. Táto formilácia zahŕňa takmer každú organizáciu okrem podnikateľských, revolučných či teroristických skupín a politických strán. Napriek tomu, že neexistuje univerzálna dohoda o NGOs, ich počet, vplyv a kompetencie sú bezprecedentné. NGOs tvoria najpočetnejšiu skupinu medzinárodných organizácií. V roku 1948 OSN zaznamenala 41 poradnýchskupín, ktoré boli akreditované pri Hospodárskej a sociálnej rade OSN – ECOSOC, a v roku 1998 ich počet presiahol 1500.