Klasifikácia IGOs
Problémy, ktoré sa dotýkajú dvoch, prípadne aj viacerých štátov, nemôžu riešiť vlády samostatne. Tu treba hľadať regionálne alebo globálne riešenia. Prvým krokom vlád je snaha vyriešiť situáciu prostredníctvom zmlúv alebo neformálnym rokovaním ad hoc. Tieto postupy majú výhodu v tom ,že sú finančne nenáročné. Ak sa však problém nedá vyriešiť týmto spôsobom, je potrebný lepší mechanizmus, čím môže vzniknúť medzivládny organizácia.
Únia medzinárodných asociácií definuje medzinárodnú organizáciu ako zväzok, vytvorený aspoň troma vládami, so stálym sekretariátom. Môžeme ich rozdeliť do piatich skupín:
Kategória A zahŕňa federácie medzinárodných organizácií. Na medzivládnej úrovni je reprezentovaná iba jediným zástupcom, Systémom OSN.
Kategória B zahŕňa všetky potenciálne univerzálne medzinárodné organizácie s obmedzenejším poslaním. Ich členstvo je rovnomerne a dostatočne reprezentatívne zastúpené. Sem patrí napríklad Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu – IAEA, Svetová poštová únia – UPU a pod.
Kategória C združuje organizácie, ktorých činnosť a členstvo nie sú viazané na jeden kontinent, ale nie sú natoľko reprezentatívne ako kategória B
Kategória D obsahuje viac ako 250 subjektov definovaných regionálne na úrovni kontinentu či subkontinentu. Nájdeme tu Organizáciu africkej jednoty, Radu Európy a pod.
Kategória E predstavuje menej autonómne subjekty vychádzajúce z inej medzinárodnej organizácie.
Kategória F je zameraná na špeciálnu formu niektorých organizácií. Patria sem fondy a nadácie, napr. aj MMF.