Horná a dolná komora Ruského parlamentu – Rada federácie a Štátna duma

Dolná komora, Štátna duma, má 450 členov. Medzi jej kompetencie patrí schválenie kandidatúry prezidenta Ruskej federácie na post predsedu vlády Ruskej federácie, rozhodnutie o dôvere a nedôvere voči vláde Ruskej federácie, menovanie a odvolanie predsedu Národnej banky Ruskej federácie a predsedu Účtovného dvora a polovice zostavy audítorov, menovanie a odvolanie z funkcie „Zodpovedného za práva človeka", vyhlásenie amnestie a prijímanie federálnych zákonov. Minimálny počet členov poslaneckého klubu v nej je 35.

Voľby do štátnej dumy

Voľby do Štátnej dumy sú platné, ak volebná účasť neklesne pod 25 percent. Osobitosťou ruských parlamentných a prezidentských volieb bola možnosť občanov voliť „proti všetkým". Do roku 2003 sa polovica zástupcov volila pomerným spôsobom, pričom parlamentná strana musela získať aspoň päť percent odovzdaných hlasov. 225 reprezentantov bolo volených jednokolovým väčšinovým systémom. Jednomandátové obvody boli rozdelené rovnomerne, iba malé administratívne jednotky, vyčlenené podľa etnického princípu, sú zvýhodnené. Veľký dôraz sa kladie na výber osobností.

Úspech multimilionára Borisa A. Berezovského v 15. t. j. Kračajevsko-čerkeskovom volebnom obvode a ropného magnáta Romana A. Abramoviča v 223. volebnom obvode na Čukotke vyvolal diskusiu o trhovej cene jedného mandátu vo väčšinovej časti parlamentu. V roku 1993 134, v roku 1995 77 a v roku 1999 105 takto zvolených poslancov deklarovalo absenciu straníckej príslušnosti.

Účasť voličov v parlamentných voľbách v Rusku nebýva veľká (v roku 1993 54,34%, v roku 1995 63,12%, v roku 1999 61,85%, v roku 2003 55,75%, v roku 2007 67,73%, v roku 2011 61%) je nižšia ako pri výbere hlavy štátu (v roku 1991 76,66%, v roku 1995 49,67% a 68,79%, v r°ku 2000 68,68%, v roku 2008 67,9%, v roku 2012 62,25%). Podľa sociologických prieskumov záujem obyvateľstva o politiku od roku 1991, keď vznikol samostatný ruský štát, značne klesá. V roku 1994 na tvrdenia: veľmi sa zaujímam o politiku, resp. o politiku sa zaujímam odpovedalo kladne (49,9%) Ruský priemer dosiahol hodnotu (44%).

Európske nariadenie GDPR sa týka nás všetkých

GDPR je nové nariadenie EP a Rady č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov. Na Slovensku vstúpilo do platnosti 25.5.2018. Nečakajte a nechajte si vypracovať GDPR od spoločnosti Safedata.sk, ktorá je jednotkou na trhu. GDPR (General Data Protection Regulation) výrazne posilní ochranu osobných údajov v EÚ a na Slovensku. Postupne sa zavádzalo do všetkých krajín EU. Za porušenie nových pravidiel EU zaviedlo až likvidačné pokuty.

Voľby do ruskej Štátnej dumy sa končili spravidla inak ako voľby prezidentské. Volič sa pri nich rozhodoval podľa iných kritérií. Regióny, v ktorých dominovala v parlamentných voľbách ľavica, tzv. červený pás, v drvivej väčšine prípadov podporili v roku 2000 Vladimira Putina a nie Gennadija Ziuganova. A to napriek tomu, že od posledných parlamentných volieb ubehli iba štyri mesiace. Podobný rozpor, i keď nie taký okatý, sa objavil pri druhom víťazstve Borisa Jeľcina.
Podľa nových pravidiel hranica vstupu predstavuje sedem percent a všetci poslanci sa volia pomerným systémom. Pokým v roku 2003 „prepadla" pätina hlasov, o štyri roky neskôr iba desatina, o ďalšie štyri roky iba dvadsatina.