Fiškálny deficit
Skôr než poukážeme na účinky fiškálnych deficitov a na štátnu zadlženosť, je potrebné uviesť hlavné inštitucionálne črty a pojmy štátneho rozpočtu.
Štátny rozpočet je centralizovaným peňažným fondom, ktorý z účtovného hľadiska bilancuje príjmy a výdavky. Je však súčasne aj základným finančným plánom štátu, prostredníctvom ktorého sa manažujú príjmy a výdavky verejných financií v záujme plnenia úloh verejnej správy pri zabezpečovaní verejných statkov. Ako sme už v doterajšom výklade poukázali hlavným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu sú dane ako povinné platby, ktoré odvádzajú fyzické a právnické osoby a inštitúcie. Súčasne dane znižujú príjmy obyvateľstva, ovplyvňujú výdavky na nákup spotrebných predmetov. Výdavky štátneho rozpočtu sú určené na chod štátnej správy, armády, polície, na financovanie školstva, zdravotníctva, vedy, výskumu. Výdavky sú taktiež spojené s platbami za tovary a služby s platením úrokov zo štátnych pôžičiek, s dlhovou službou a pod.
Štátny rozpočet
Štátny rozpočet je tiež distribučnou kategóriou, ktorá vyjadruje rozdeľovacie a znovurozdeľovacie procesy prostredníctvom vládnych výdavkov a daňovej sústavy. Štát využíva rozpočtové prostriedky na ovplyvňovanie miery akumulácie, ekonomického rastu, k stimulovaniu rozvoja vybraných odvetví. Konkrétne formy týchto zásahov sú rôzne. Štát napríklad financuje čiastočne alebo úplne investície v preferovaných odvetviach, modernizuje štátne podniky, financuje infraštruktúru a podieľa sa na financovaní vedeckého výskumu.
Vlády všetkých štátov využívajú rozpočty na kontrolu a evidenciu svojich fiškálnych záležitostí.
Rozpočet ukazuje, aké by v danom období mali byť plánované výdavky a očakávané príjmy, ktoré by mali priniesť štátne programy výdavkov a daní. Typický rozpočet obsahuje zoznam špecifických programov ako je výchova, sociálne zabezpečenie, obrany a pod., ako aj zdroje daňových príjmov v podobe daní z príjmov jednotlivcov, daní na sociálne poistenie (čo je pojem používaný v mnohých ekonomikách sveta).
V danom rozpočtovom období, ktorým je obyčajne jeden rozpočtový rok, môžu mať vlády v oblasti rozpočtu vyrovnaný rozpočet, rozpočtový prebytok, rozpočtový deficit (resp. rozpočtový schodok).
Vyrovnaný štátny rozpočet je vtedy ak v rozpočtovom období dôjde k vyrovnaniu verejných príjmov s verejnými výdavkami.
Rozpočtový prebytok nastane aj príjmy štátneho rozpočtu presahujú verejné výdavky.
Rozpočtový deficit znamená prevahu verejných výdavkom nad ich finančným krytím verejnými príjmami.
V prípade existencie rozpočtového deficitu musí vláda buď zabezpečiť vytlačenie nových peňazí, alebo si musí požičať od verejnosti aby mohla splatiť svoje záväzky, ktoré nedokáže pokryť z vytvorených zdrojov. Takto potom dochádza k štátnemu dlhu resp. verejnému dlhu, ktorý tvorí celková suma dlhov nahromadených vládou. Ide teda o celkovú peňažnú hodnotu štátnych obligácií, ktoré vlastní verejnosť, t. j. domácnosti, banky, podniky, cudzinci a pod.