Miesto verejných financií EÚ
Európska únia vznikla na základe Zmluvy o Európskej únii Z Maastrichtu, ktorá bola podpísaná dvanástimi členskými štátmi 7. februára 1992. Súčasťou zmluvy je 17 Protokolov a 33 Deklarácií. V roku 1995, keď sa členskými štátmi Európskej únie stali Rakúsko, Švédsko a Fínsko, bola členská základňa rozšírená na súčasných 15 členských štátov.
Z ustanovení článku l tohto významného medzinárodnoprávneho dokumentu vyplýva, že „Európska únia je založená na Európskych spoločenstvách doplnených politikami a formami spolupráce zavedený mi touto zmluvou“. Predmetné ustanovenie dokumentuje, že Európsku úniu tvoria Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a Európske spoločenstvo. Vo vecnej podstate ide o to, že tieto tri subjekty medzinárodného práva boli začlenené pod Európsku úniu, ktorej súčasťou sú aj spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Tieto dve nové politiky môžeme chápať ako II. a III.pilier Únie.
Veľmi dôležitý je pohľad na medzinárodnoprávnu subjektivitu Európskej únie.
Ako už bolo uvedené Európska únia vznikla na základe Zmluvy o Európskej únii. Členské štáty Európskej únie nepriznali Európskej únii medzinárodnoprávnu subjektivitu. Aj napriek tomu, že má niektoré právomoci, ktoré môžeme považovať za čiastkové prvky právnej subjektivity (článok 24 Zmluvy o EÚ), nemôže vystupovať ako subjekt medzinárodného práva (Viedenský dohovor o zmluvnom práve, čl. 31 ods. 3, písm. 6).
Na základe toho Európska únia nevystupuje ani ako zmluvná strana voči iným subjektom medzinárodného práva, napr. voči štátom. Zmluvnou stranou Slovenskej republiky v medzinárodných vzťahoch sú Európske spoločenstvá a nie Európska únia.
Európska únia má jednotný inštitucionálny systém, ktorý zabezpečuje spojitosť a kontinuitu činností uskutočňovaných so zámerom dosiahnutia jej cieľov.
Európska rada (článok 4 Zmluvy o EÚ), Vysoký splnomocnenec pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (článok 18 Zmluvy o EÚ), Politický výbor (článok 25 Zmluvy o EÚ), Koordinačný výbor (článok 36 Zmluvy o EÚ) tvoria tento inštitucionálny systém EÚ.
Prirodzene, inštitucionálny systém Európskych spoločenstiev, t. j. Európsky parlament, Rada, Komisia, Súdny dvor ES, Účtovný dvor, Hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, Európska investičná banka, Európska centrálna banka, je aj systémom Európskej únie.
Prísnejšie pravidlá a vyššie sankcie za nedodržanie GDPR
GDPR predstavuje nový právny rámec ochrany osobných údajov na európskej úrovni. Jeho cieľom je predovšetkým chrániť práva občanov Európskej únie proti neoprávnenému spracovávaniu s ich osobnými alebo citlivými údajmi. Spoločnosť Safedata.sk ponúka od roku 2018 vypracovanie GDPR dokumentácie pre malé a stredné spoločnosti. Európske GDPR nariadenie zaviedlo nové pravidlá, ktoré naviac sprísnili výškami pokút.
V merite veci je vzťah Európskych spoločenstiev a Európskej únie formulovaný v článku 47 Zmluvy o EÚ. Z ustanovení Zmluvy o Európskej únii vyplýva, že jednotlivé orgány ES/EÚ za účelom plnenia úloh a cieľov deklarovaných v tejto zmluve môžu prijímať sekundárne právne akty, t.j. spoločné akcie, spoločné stanoviská, spoločné stratégie atď. Tieto právne akty v rámci európskeho práva patria k prameňom úniového sekundárneho práva.
Súčasný vývoj vo svetovej ekonomike je sprevádzaný prvkami globalizácie a transnacionality. Tieto determinanty pozitívne pôsobia na národné štáty, ktoré sa v procese europeizácie stávajú súčasťami nadnárodných organizácií. Pozornosť sa venuje predovšetkým politickému, ekonomickému a sociálnemu zjednoteniu európskeho kontinentu, kde významné miesto patrí Európskej únii, ktorú môžeme považovať za najväčšie ekonomicko-integračné zoskupenie v Európe.
Záverom možno poukázať na skutočnosť, že Európske spoločenstvá vzhľadom na svoju povahu môžeme označiť ako nadnárodné organizácie, ktorých cieľom je vytvorenie silného zoskupenia európskych štátov bez vnútorných hraníc a stieranie rozdielov medzi vnútroštátnym právom a právom ES/EÚ.
Európska únia je teda asociáciou štátov, ktorá má vlastný inštitucionálny systém a právny poriadok, ale nie je subjektom medzinárodného práva.