Pre ekonomické teórie a najmä národohospodársky život je životne dôležité po preskúmaní príčin a dôsledkov vzniku, existencie a fungovania štátnych deficitov zvoliť reálne finančné krytie deficitného hospodárenia. Absencia reálnosti a racionality zvoleného postupu totiž môže spôsobiť ďalšie „rolovanie“ nepriaznivého stavu verejných financií v štáte s ďalšími dôsledkami na jeho stav a stav jeho ekonomiky.
Deficit štátneho rozpočtu možno financovať dlhovým financovaním, kde môže ísť o:
emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj najmä bankovému sektoru. V tomto prípade dochádza k použitiu súkromných prostriedkov na financovanie štátneho dlhu, čo potom môže chýbať na financovanie investícií. Štát sa stáva dlžníkom voči domácim ekonomickým subjektom a dochádza k domácemu dlhu, čo vzhľadom na pochopiteľné kapitálové limity domáceho súkromného sektora je obmedzené. Druhou možnosťou je predaj emitovaných dlhopisov do zahraničia, kedy však dochádza k vonkajšej zadlženosti s dopadom na pasívne saldo bežného účtu platobnej bilancie.
Emisným alebo peňažným financovaním, znamená finančné krytie štátneho deficitu najmä pôžičkami od centrálnych bánk. Priamy úver sa stáva úverovou emisiou peňazí. Podobné nastáva aj vtedy ak centrálna banka nakúpi štátne dlhopisy. V dnešných časoch však poskytnutie priameho úveru od centrálnej banky na krytie deficitu štátneho rozpočtu už väčšina štátov neaplikuje. Takmer výlučne centrálne banky nakupujú štátne dlhopisy na sekundárnych trhoch, pričom ich kupujú zo svojich rezerv. Druhou formou emisného financovania je zahraničná pôžička, čo spôsobuje tlak na pasívne saldo platobnej bilancie a na rast zahraničnej zadlženosti štátu.
zo štátnych aktív, najmä výnosmi z predaja majetku buď formou privatizácie, siahnutím do rezerv alebo kapitálového majetku štátu. Táto forma má však svoje pochopiteľné limity.