Z hľadiska časového sa verejné výdavky členia na:
- bežné výdavky, sú to aj tzv. neinvestičné alebo prevádzkové výdavky, z ktorých sa financujú v rozpočtovom roku bežné, každoročne sa opakujúce potreby jednotlivých vládnych úrovní. Podstatná časť bežných výdavkov má charakter tzv. nárokovateľných alebo mandátorných (obligatorných výdavkov), ktoré je potrebné finančne pokryť, pretože vychádzajú zo zákonných nárokov ich adresátov. Ide takto napríklad o nároky vyplývajúce zo zákonnej povinnej školskej dochádzky, zo zákonnej verejnej zdravotnej starostlivosti a pod. Niektoré nároky na štátne finančné zdroje vyplývajú zo zmluvných vzťahov, kam patrí napríklad financovanie štátnej dlhovej služby a pod. Mandátornými výdavkami sú predovšetkým niektoré druhy peňažných transferov, ale môžu to byť aj niektoré alokačné výdavky.
- kapitálové výdavky, alebo investičné výdavky sú určené na financovanie dlhodobých investičných potrieb, ktoré presahujú jedno rozpočtové obdobie. Ide obyčajne o jednorazové výdavky vynakladané na:
- financovanie konkrétnej investície vo verejnom sektore,
- na splácanie investičného úveru alebo na splácanie pôžičiek z emisie strednodobých a dlhodobých cenných papierov v tých prípadoch, keď investícia vo verejnom sektore zabezpečuje aj z návratných finančných prostriedkov.
Bežné aj kapitálové výdavky môžu mať charakter alokačných, redistribučných a stabilizačných výdavkov a to v závislosti od druhu výdavkov.
Rozpočtová skladba umožňuje členiť výdavky na:
- nenávratné, ktoré predstavujú rozhodujúcu časť verejných výdavkov v rozpočtovej sústave. Ide o neekvivalentné výdavky, čo je spojené s podstatou verejných financií a podstatou peňažných fondov v rozpočtovej sústave. Nenávratnými výdavkami sa v rozhodujúcej miere financujú netrhové činnosti štátu a jednotlivých článkov územných samospráv.
- návratné, ktoré môžu mať podobu:
- návratne poskytovaných pôžičiek a úverov často aj bezúročných, ktoré môžu existovať medzi jednotlivými súčasťami rozpočtovej sústavy- napr. bezúročná pôžička zo štátneho rozpočtu do samosprávneho rozpočtu, prípadne požičiavanie si medzi samosprávnymi jednotkami,
- výdavky súvisiace s finančným investovaním, ku ktorým zaraďujeme niekedy nákup štátnych dlhopisov územnými samosprávami, alebo vklady na termínovaných účtoch a pod.
Verejné výdavky môžeme taktiež členiť podľa účelu, na ktorý sa poskytujú. Ide napríklad o financovanie školstva, zdravotníctva, obrany, kultúry a pod. Aj takéto členenie umožňuje rozpočtová skladba. Ide o odvetvové alebo funkčné triedenie výdavkov. Preto možno porovnať objem a štruktúru verejných výdavkov vo vnútri rozpočtovej sústavy, v medzinárodnom porovnaní a ich vývoj v čase.
Verejné výdavky môžeme členiť podľa toho z akého peňažného fondu sú v rámci rozpočtovej sústavy vynakladané. Takto potom rozoznávame:
- výdavky verejných rozpočtov, ktoré sú objemovo najrozsiahlejšie a v rámci nich sú najdôležitejšími výdavky štátneho rozpočtu,
- výdavky mimorozpočtových fondov prípade, že sú jednotlivými vládnymi úrovňami využívané.
Verejné výdavky sú jedným z nástrojov ovplyvňovania proporcií medzi súkromným a verejným sektorom. Z makroekonomického hľadiska je preto dôležité členenie výdavkov na:
- vládne výdavky na nákup tovarov a služieb pre zabezpečovanie verejných statkov,
- peňažné transfery poskytované rôznym subjektom mimo rozpočtov sústavu, najmä obyvateľstvu. Peňažné transfery poskytované obyvateľstvu majú tendenciu neustále rásť. Na rozdiel od vládnych výdavkov na nákup tovarov a služieb pri transferoch nedostáva štát nijakú priamu protihodnotu aj keď je určitou protihodnotou zvýšenie úžitkov jednotlivcom, ktorí transfery dostanú a môžu ich využiť na uspokojovanie svojich potrieb.