Vzniká otázka, prečo je vlastne verejný sektor potrebný? V oblasti teórie verejných financií sa už všeobecne akceptuje, že
- zameranie výroby by malo byť v súlade s preferenciami individuálnych spotrebiteľov
- existuje priorita decentralizovaného rozhodovania
Prečo teda nemožno ponechať celú ekonomiku v rámci súkromného sektora, alebo ako je možné, že za existencie prevažne súkromných subjektov je podstatná súčasť ich hospodárenia predmetom určitých foriem vládnych zásahov, namiesto toho, aby boli ponechané pôsobeniu „ neviditeľnej ruky trhu“?
Myšlienky ekonómov:
Zaujímavé myšlienky vyslovil vo svojom rozsiahlom diele profesor Harvardovej univerzity Robert Reich, ktorého Dielo národov urobilo na Billa Clintona taký dojem, že po svojom príchodu do Bieleho domu v januári 1993 menoval Reicha ministrom práce. Všetka hospodárska činnosť sa podľa neho delí na verejný sektor a sektor súkromný. Verejný sektor peniaze utráca, kým súkromný sektor ich zarába a investuje. Súkromní investori financujú výskum a vývoj, továrne a vybavenie, z ktorých krajina získava vyššiu životnú úroveň. Všetko ostatné je spotreba. Z tohto zjednodušeného obrazu vychádza varovanie vyslovované so stále väčším znepokojením, že výdavky verejného sektora musia byť obmedzené, aby nevytesnili súkromné investície, čo by mohlo obmedziť schopnosť krajiny zarábať peniaze, ktoré vydáva. Podľa neho štatistiky o národnom dôchodku, ktoré takéto zjednodušené obrazy často potvrdzujú, klasifikujú všetku činnosť verejného sektora ako výdavky a nie ako investície. Naopak súkromné investície sa považujú primárne za doménu bohatých, ktorí na rozdiel od chudobných zarobia toľko, že dokážu uprednostniť investície pred spotrebou, alebo si môžu dovoliť oboje. Bohatí , samozrejme, musia byť správne motivovaní, aby takéto užitočné rozhodnutie urobili, čo vyvoláva predstavu, že je potrebné odľahčiť ich daňovému bremenu.
Zásahy vlády môžu čiastočne odrážať prítomnosť politických a sociálnych predstáv, ktoré sa môžu líšiť od predpokladov voľby spotrebiteľov a decentralizovaného rozhodovania. Dôležitejší je ale argument, že trhový mechanizmus nie je schopný vykonávať a zabezpečovať všetky funkcie. Verejná politiku je tu preto, aby ho opravovala a dopĺňala. Toto si je potrebné uvedomiť v prvom rade, pretože z tejto skutočnosti potom vyplýva fakt, že rozumný rozmer verejného sektora je technickou ako ideologickou otázkou.
V rámci verejnej politiky každého štátu môžeme uviesť niekoľko cieľov týkajúcich sa verejných financií , ktoré sa musia dosiahnuť, pričom plnia určité konkrétne funkcie.