Rusko

Po II. svetovej vojne Východnú a Západnú Európu ideologicky a politicky rozdelila studená vojna. Východná Európa sa dostala pod nadvládu Sovietskeho zväzu. V roku 1949 vytvorilo 12 krajín z oboch strán Atlantiku Organizáciu Severoatlantickej zmluvy s cieľom predísť riziku, že by sa Sovietsky zväz rozhodol rozšíriť svoju kontrolu nad Východnou Európou aj do ďalších častí […]

Ruská federácia je definovaná ako demokratický federatívny štát s republikánskym zriadením v ktorom najdôležitejšími hodnotami sú ľudia a ich práva a slobody.  Občana sa môžu podieľať na vládnutí prostredníctvom slobodných volieb a pomocou referenda. Ruská federácia pozostáva z republík, teritórií, regiónov, miest, autonómnych regiónov a autonómnej oblasti, ktoré sú si rovné a môžu mať vlastnú legislatívu a vlastné orgány moci Tak isto […]

Prezident je Ústavou definovaný ako hlava štátu, ktorá zodpovedá za suverenitu a nezávislosť a určuje smer domácej a zahraničnej politiky. Je volený prímou, rovnou a tajnou voľbou na 6 rokov znovuzvolený múze byť len raz za sebou, neskoršia kandidatúra sa nevylučuje. Nesmie byť mladší ako 35 rokov a musí byť ruským občanom minimálne 10 rokov. […]

Komory Ruského parlamentu Podľa ústavy z 12.12.1993 ruský parlament má dve komory. Horná, Rada federácie, má 178 členov, zastupuje 85 regiónov federácie. Každý región, bez ohľadu na veľkosť, má v nej dvoch delegátov. Prvého volia zástupcovia miestnej samosprávy, druhého príslušná exekutíva. Medzi jej kompetencie patrí ratifikácia zmeny hraníc medzi subjektmi Ruskej federácie, príkazu prezidenta o […]

História straníckeho systému Po roku 1989 sa objavila pestrá škála politických strán s ideologickým rozpätím od monarchistických až po anarchistické strany. Zo začiatku nemali veľké členské základne. Členovia boli často spätý nie len na základe členstva v strane, ale napríklad mali príbuzenské vzťahy. Svoje politické ciele a programy buď nemali vypracované vôbec, alebo len vo veľmi malej miere. […]

Volebný obvod Pri voľbách je potrebné vytvoriť 225 jednomandátových volebných obvodov. Podľa zákona sa musia snažiť, aby jednotlivé volebné obvody mali rovnaký počet voličov, ale v praxi sa to dá len ťažko aplikovať, pretože je potrebné vziať v úvahu zákon ktorý hovorí , že každý federálny subjekt musí mat zabezpečené aspoň jedno miesto, a že hranice volebného […]

Po rozpade Sovietskeho zväzu, ruská suverénna štátnosť začala zvláštnym spôsobom. Boris Jeľcin bol v júni 1991 zvolený za prvého prezidenta vtedajšej Ruskej sovietskej socialistickej republiky. Na konci roka 1991 sovietsky zväz prestala existovať, a Jeľcin požiadal o povolenie od znovuzvoleného ruského parlamentu, ktorý bol zvolený v roku 1990, o presadenie svojich reforiem prostredníctvom prezidentských dekrétov. […]