Ekonomika

Proces, v ktorom sa celkové použitie zdrojov rozdeľuje medzi produkciu súkromných a verejných statkov. Ide tu o alokačnú funkciu rozpočtovej politiky. Pri alokačnej funkcii si musíme uvedomiť, že určité statky (z hľadiska pochopenia tu ide o určité hodnoty, alebo číro lingvisticky je statkom prostriedok schopný uspokojovať ľudskú potrebu, hmotné a duchovné hodnoty), ktoré nazývame verejné na rozdiel od statkov súkromných, nemožno […]

Vzniká otázka, prečo je vlastne verejný sektor potrebný? V oblasti teórie verejných financií sa už všeobecne akceptuje, že zameranie výroby by malo byť v súlade s preferenciami individuálnych spotrebiteľov existuje priorita  decentralizovaného rozhodovania Prečo teda nemožno ponechať celú ekonomiku v rámci súkromného sektora, alebo ako je možné, že za existencie prevažne súkromných subjektov je podstatná súčasť ich hospodárenia predmetom […]

Na Slovensku po páde režimu spočívajúcom na centrálne riadenom hospodárstve sa verejné financie začali opäť riadiť zásadami trhového mechanizmu, pričom sa vychádzalo najmä z riadenia verejných financií v krajinách západnej Európy ale aj USA. Vo vedeckých teórii sa začalo vychádzať z teórií tak monetaristov ako aj keynesiáncov. V poslednom období stav verejných financií na Slovensku začal tendovať:  k fiškálnej decentralizácii, […]

Vývoj ekonomického myslenia Vývoj ekonomického myslenia v oblasti verejných financií je poznamenaný rozporuplnosťou fiškálnej teórie a ekonómie verejného sektora. Toto je zapríčinené najmä tým, že v pozadí verejného financovania a verejného sektora stoja rovnaké príčiny a rovnaké argumenty. Ide tu predovšetkým o úlohu štátu, resp. vlády alebo verejnej správy v živote jednotlivca a spoločnosti, od ktorých sa odvíjajú rôzne funkcie, činnosti s vzťahy, vrátane […]

Verejný sektor a verejné financie V súčasnosti (za rok 2005) v podmienkach Slovenskej republiky vláda objemom výdavkov štátneho rozpočtu 320 mld. Sk pri dosiahnutom Hrubom domácom produkte (ohodnotenie všetkých vytvorených tovarov a služieb SR v roku 2005) 1,430 bilióna Sk nakupuje viac ako 22% HDP. Súhrnné rozpočtové údaje výdavkov celej verejnej správy (vrátane transferov najmä na sociálne a zdravotné účely) v objeme […]

Strategický manažment sa odvíja od pojmu stratégia. Tento výraz ľudstvo používa už niekoľko tisíc rokov a jeho pôvod pramení z vojnovej terminológie. Jeho pôvod môžeme nájsť v gréckom slove „stratégos“, čo možno preložiť ako generál, pretože stratégos sa skladá z dvoch slov, konkrétne zo slova „stratos“ – vojsko a „ago“ – viesť, no a vojsko […]

Klasická ekonómia alebo klasická politická ekonómia. Bola to škola ekonomického myslenia približne od polovice alebo konca 18. storočia do 70. rokov 19. storočia najmä v Spojenom kráľovstve, menej vo Francúzsku, Taliansku a USA, čiastočne v nemeckých krajinách a Rakúskej monarchii. Podľa mnohých zdrojov je obdobie klasickej ekonómie vlastne obdobím, v ktorom vznikla ekonómia ako (samostatná […]

Plat, ktorý dostáva pracovník od svojho zamestnávateľa, je jeho nominálna mzda. Reálna mzda predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si za svoj plat môže kúpiť. Je dôležitým ukazovateľom pre hodnotenie životnej úrovne a závisí od nominálnej mzdy, výšky cien tovarov a služieb a daňového zaťaženia.

Slovenská republika musí pred vstupom do eurozóny, ako každý iný štát EÚ mimo eurozóny splniť štyri konvergenčné kritéria, takzvané maastrichtské kritériá. Prvé kritérium sa týka verejných financií. Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3% HDP.

Inflácia vyvoláva sociálne napätie, pretože prerozdeľuje dôchodky medzi jednotlivé skupiny obyvateľstva. Postihuje hlavne sociálne slabšie skupiny obyvateľstva s fixnými dôchodkami. Rýchle tempo inflácie brzdí ekonomický rast a vedie k stagnácií výroby.