Ekonomika

Fiškálne inštitúcie Jednotlivé zložky verejných financií, ktoré zabezpečujú úlohy verejného sektora, ako sme mali možnosť usúdiť z predchádzajúcich úvah, tvoria štruktúrovaný finančný systém reprezentovaný sústavou konkrétnych a početných finančných inštitúcií. Tieto inštitúcie, podobne ako iné formy politickej a spoločenskej organizácie, sú produktom kombinácie historických činiteľov, ktoré nemusia byť vždy v danej situácii najvhodnejšie. Napriek tomu je potrebné ich štruktúrovať […]

Štátne a municipálne: sú zamerané na vyfinancovanie štátneho dlhu (domáceho alebo zahraničného) alebo municipálneho dlhu, pričom formy tohto úveru môžu byť rôzne – od klasického úveru po emisiu dlhopisov. Subjekty poskytujúce úver môžu byť domáce, alebo zahraničné, iné štáty, medzinárodné inštitúcie, banky alebo korporácie a pod. Štát alebo obce sú pritom dlžníkmi. Na druhej strane aj štát a samosprávy […]

Pre štruktúru financií Slovenska sú teda príznačné určité črty, ktoré vyjadrujú novo sformované ekonomické a politické podmienky, tradície a priority. Každá z uvedených súčastí štruktúry verejných financií v sebe sústreďuje špecifické finančné vzťahy, dôležité pre vznik a využívanie zodpovedajúcich peňažných fondov v záujme uspokojovania určitých spoločenských potrieb. Tieto financie môžu byť centralizované alebo decentralizované, všeobecné alebo účelové. Centralizované financie Centralizované financie […]

Finančná sústava  predstavuje vnútornú skladbu alebo štruktúru financií a jej súhrn vzájomne podmienených častí, z ktorých každú tvorí osobitná skupina finančných vzťahov.  Vyjadrením týchto súčastí finančnej štruktúry sú príslušné peňažné fondy – rozpočtové, mimorozpočtové a pod. Štruktúra financií V štruktúre financií Slovenskej republiky za obdobie posledného desaťročia minulého storočia a začiatkom nového tisícročia prebehli podstatné premeny najmä v kontexte s novými ekonomicko-politickými […]

Popri priamej forme  finančného krytia príslušných verejných potrieb a zabezpečovanie verejných statkov cez rôzne druhy  verejných rozpočtov, existuje aj druhá forma financovania verejných potrieb. Nepriame – mimorozpočtové alebo fondové financovanie. Pri hľadaní definície toho, čo sa rozumie verejným fondom, ktorý stojí mimo štátneho alebo iného verejného rozpočtu možno vyjsť zo Slovníka verejného práva , kde […]

V predchádzajúcich úvahách bolo už uvedené, že zodpovednosť za uspokojovanie požiadaviek, ktoré sú kladené na verejný sektor majú verejné vlády všetkých stupňov. Od centrálnej, cez regionálne  až po miestne. Zabezpečovanie požiadaviek verejného sektora ide cez verejné financie, ktoré sa v konkrétnej praxi prejavujú v rámci hospodárenia prostredníctvom rozpočtových vzťahov vznikajúcich v rozpočtovej sústave. Rozpočtové sústavy, ktoré má verejný sektor […]

Základným nástrojom verejného sektora sú verejné financie, ktoré má k dispozícii verejná vláda zodpovedná za správu verejných záležitostí občanov príslušného územia (štátu, regiónu, obce). Verejná vláda (teda vláda na rôznych stupňoch štátneho celku a jeho ekonomiky – verejná správa je pojem širší – obsahuje aj činnosť  zameranú na spravovanie verejných záležitostí aj sústavu orgánov – štátnych […]

Predchodcom OSN bola Spoločnosť národov, ktorá vznikla na základe rozhodnutia štátov zúčastnených na parížskej mierovej konferencii, ktorou sa skončila prvá svetová vojna. Právnym základom bol štatút, ktorý sa volal Pakt Spoločnosti národov, konferencia ho schválila 28.6 1919 a bol integrálnou súčasťou mierových zmlúv. Rozhodnutie utvoriť medzinárodnú organizáciu, ktorej cieľom by bolo zachovať medzinárodný mier a […]

Okrem úlohy rozpočtovej politiky pri alokácii a rozdeľovaní je aktuálna jej úloha pri ovplyvňovaní makroekonomického výkonu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej funkcie. Cieľom stabilizačnej politiky je predovšetkým zníženie nezamestnanosti, ovplyvňovanie cenovej úrovne teda inflácie, zabezpečovanie ekonomického rastu. Táto funkcia sa plní prostredníctvom nástrojov stabilizačnej politiky. Sú nimi: menové nástroje. Ak funguje trhový mechanizmus dobre, možno sa naň spoľahnúť […]

Alokačná funkcia zameraná na zabezpečovanie verejných statkov nevyhnutne predstavuje odchýlku od trhového procesu , pričom ale nezabúda na efektívne použitie zdrojov v rámci rozdeľovania dôchodkov a výnosov a na štruktúru spotrebiteľských priorít alebo preferencií. Tento cieľ štátu má za úlohu plniť distribučná alebo rozdeľovacia funkcia. Problémy rozdeľovacích procesov v rámci verejných financií predstavujú významný predmet sporov v rozpočtových diskusiách. Rozhodujúce […]