Author: Petra Horvátová

Objem a štruktúru verejných výdavkov najmä alokačných výdavkov na jednotlivých vládnych úrovniach, ovplyvňuje rozdelenie kompetencií pri zabezpečovaní verejných statkov – tzv. kompetenčný zákon. Verejné rozpočty však nie sú výslednica náhodných spoločensko-ekonomických procesov ale ide o cieľavedomú spoločensko-ekonomickú činnosť vyvíjanú so zámerom posúvať spoločnosť po určitej dráhe vývoja, ktorá má svoju časovú následnosť. Samotné spoločensko-ekonomické procesy podliehajú časovým […]

Z hľadiska časového sa verejné výdavky členia na: bežné výdavky, sú to aj tzv. neinvestičné alebo prevádzkové výdavky, z ktorých sa financujú v rozpočtovom roku bežné, každoročne sa opakujúce potreby jednotlivých vládnych úrovní. Podstatná  časť bežných výdavkov má charakter tzv. nárokovateľných alebo mandátorných (obligatorných výdavkov), ktoré je potrebné finančne pokryť, pretože vychádzajú zo zákonných nárokov ich adresátov. Ide […]

Verejné výdavky  – štruktúra Verejné výdavky predstavujú vzťahy rozdelenia a použitia verejných rozpočtov a mimorozpočtových účelových fondov v rozpočtovej sústave.  Prostredníctvom verejných výdavkov sa financujú netrhové činnosti štátu a územnej samosprávy v súvislosti s decentralizáciou niektorých funkcií štátu na územné samosprávy. Tomu potom musia zodpovedať aj funkcie verejných financií a teda aj verejných výdavkov. Jednotlivé činnosti sa zabezpečujú prostredníctvom inštitúcií a organizácií, ktoré […]

Rozhodujúcim nástrojom stabilizačnej fiškálnej politiky je štátny rozpočet prípadne zmeny v štruktúre jeho príjmov a výdavkov. Ďalším z nástrojov stabilizačnej fiškálnej politiky je plánované saldo štátneho rozpočtu, ktoré sa využíva v záujme dosiahnuť určený makroekonomický cieľ. Na rozdiel od rozpočtovej politiky, ktorá si stanovuje vyrovnaný rozpočet, fiškálna politika využíva plánovaný prebytok alebo schodok štátneho rozpočtu. Pri ovplyvňovaní ekonomiky […]

Po zohľadnení uvedených hľadísk môžeme potom príslušné rozpočty pojmovo vymedziť ako nástroj hospodárskej politiky príslušnej vlády ( ekonomický aspekt), ako finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ( účtovný pohľad), ako právnu normu (právne kritérium) a napokon finančný plán, ktorý určuje objem a štruktúru príjmov a výdavkov verejných vlád vrátane salda týchto dvoch veličín( časové kritérium). Dôležitosť a význam rozpočtu a rozpočtového procesu […]

Často bývajú tieto dva pojmy, ktoré označujú dôležitú a sústavnú činnosť príslušných orgánov každého štátu, používané ako synonymum, teda ako dve slová jedného a toho istého javu, nie sú jedno s to isté vyjadrené inak. V odbornej literatúre sa podrobne opisuje, čo je týmto dvom politikám blízke a v čom sa odlišujú. Medzi rozpočtovou a fiškálnou politikou ( anglicky nazývané „budgetary“ a […]

Vstup SR Vstup SR ako nového štátu do jednotného vnútorného trhu, tak ako je v súčasnej dobe predstavovaná EÚ, znamená pre jeho colné orgány významné zmeny kompetencií, vzájomných väzieb, foriem i úrovne koordinácie vykonávaných činností. Tieto zmeny zásadne ovplyvňujú rozsah i obsah vykonávaných činností v porovnaní so stavom pred vstupom SR do EÚ. Postavenie a […]

Ďalšími fiškálnymi inštitúciami sú colné orgány. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „CR SR“) a colné úrady (ďalej len „CÚ“) sú orgánmi štátnej správy v colníctve, ktoré zároveň tvoria CS. Účinnosťou nového zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol od 1. januára 2005 […]

Z hľadiska fiškálnych inštitúcií patrí kľúčové miesto Ministerstvu financií. V konkrétnych Slovenských podmienkach je ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov, colníctva, finančnej kontroly a vnútorného auditu. Ministerstvo je aj ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť cien a cenovej kontroly s výnimkou cien a cenovej kontroly tovarov ustanovených osobitnými zákonmi. V rozsahu svojej pôsobnosti ministerstvo zriaďuje […]