Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje životnú úroveň obyvateľstva a tempo rastu HDP je produktivita práce. Produktivita práce Produktivita práce je vyjadrením konkurencieschopnosti a ekonomickej výkonnosti krajiny. Rozumie sa ňou množstvo tovaru vyrobeného zamestnancom za 1 hodinu práce. Vysoká produktivita znižuje náklady a umožňuje znižovať cenu produkcie, čo znamená možnosť rozšíriť množstvo zákazníkov alebo zvýšiť zisk z […]
Author: Petra Horvátová
Európska centrálna banka
Charakteristika ECB Je organizácia poverená výkonom menovej politiky a iných funkcií centrálnej banky v eurozóne. Tieto úlohy plní spolu s národnými bankami krajín eurozóny. ECB je jadrom Eurosystému a Európskeho systému centrálnych bánk ESCB. Bola založená 1. júla 1998. Nahradila svojho predchodcu Európsky menový inštitút EMI. ECB má sídlo v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. 1. […]
Klasická ekonómia
Ďalší smer, ktorý nasledoval po fyziokratoch sa nazýval Klasická ekonómia alebo klasická politická ekonómia. Bola to škola ekonomického myslenia približne od polovice alebo konca 18. storočia do 70. rokov 19. storočia najmä v Spojenom kráľovstve, menej vo Francúzsku, Taliansku a USA, čiastočne v nemeckých krajinách a Rakúskej monarchii. Podľa mnohých zdrojov je obdobie klasickej ekonómie […]
Vplyv inflácie na finančný trh
Inflácia a finančný trh Ceny tovarov a služieb sa môžu v trhovej ekonomike kedykoľvek meniť. Niektoré ceny klesajú iné zasa rastú. Pojmom inflácia sa rozumie zníženie kúpnej sily peňažnej jednotky, ktoré sprevádza zvýšenie cenovej hladiny trvalého charakteru. O inflácii teda hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nie iba k rastu […]
Horná a dolná komora Ruského parlamentu – Rada federácie a Štátna duma
Komory Ruského parlamentu Podľa ústavy z 12.12.1993 ruský parlament má dve komory. Horná, Rada federácie, má 178 členov, zastupuje 85 regiónov federácie. Každý región, bez ohľadu na veľkosť, má v nej dvoch delegátov. Prvého volia zástupcovia miestnej samosprávy, druhého príslušná exekutíva. Medzi jej kompetencie patrí ratifikácia zmeny hraníc medzi subjektmi Ruskej federácie, príkazu prezidenta o […]
Vývoj HDP v období od roku 2000 po rok 2007
Rok 2000 Vývoj hospodárstva SR po roku 2000 bol charakterizovaný najmä úsilím vlády a centrálnej banky o stabilizáciu makroekonomického prostredia a postupné obnovenie dynamiky ekonomického rastu. Pozitívnym impulzom a potvrdením dosiahnutého pokroku v hospodárskej oblasti bolo prijatie Slovenska za 30. riadneho člena Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na jej mimoriadnom parížskom zasadnutí 14. […]
Živočíšna výroba
Živočíšna výroba je nielen významným odvetným poľnohospodárstva, ale tiež organickou súčasťou človeka v kontexte životného prostredia pri zabezpečení trvalo udrţateľného rozvoja spoločnosti. V EU predstavuje produkcia potravín živočíšneho pôvodu nielen dennú výrobu dôležitých výživových komodít, ale tiež zachovanie genetických zdrojov hospodárskych zvierat a vyuţitie obnoviteľných zdrojov energie a rastlín. Nedodržanie GDPR stálo malé firmy vysoké […]
Fyziokratizmus
Ekonómia ešte stále nebola samostatnou vednou disciplínou a bola iba podriadenou časťou politických, filozofických, právnických a iných vedných disciplín. Až v 18. storočí začali niektorý filozofi uvažovať o ekonómii ako o samostatnom systéme myšlienok. Ako prvý sa ekonómami nazvali francúzsky filozofovia a boli to práve predstavitelia fyziokratizmu pod vedením Francoisa Quesnaya. Je to smer politickej […]
Finančný trh v Európe
Finančný trh je vrcholom všetkých trhov. Stretáva sa na ňom ponuka aj dopyt po finančných prostriedkoch. Výsledkom stretnutia ponuky a dopytu je cena, ktorá môže mať rôzne podoby (napr. úrok, kurz cenných papierov, kurz zlata, devízový kurz, poistné). Toto stretnutie sa uskutočňuje prostredníctvom finančných sprostredkovateľov. Medzi sprostredkovateľov patria najmä banky, sporiteľne, poisťovne, investičné spoločnosti, peňažné […]
Stranícky systém
História straníckeho systému Po roku 1989 sa objavila pestrá škála politických strán s ideologickým rozpätím od monarchistických až po anarchistické strany. Zo začiatku nemali veľké členské základne. Členovia boli často spätý nie len na základe členstva v strane, ale napríklad mali príbuzenské vzťahy. Svoje politické ciele a programy buď nemali vypracované vôbec, alebo len vo veľmi malej miere. […]