Aerolínie poskytujú nezvyčajne bohatú ilustráciu trhových konceptov a toho, ako sa vzťahujú na politické alternatívy.
Aerolínie
Aerolínie sú najpoprednejším a dosť diskutovaným prípadom deregulácie, predstavujúci komplex výstupov a kontroverzných meniacich sa dôsledkov. Od roku 1938- 1977 letecký priemysel riadilo asi osem majoritných aeroliniek, ktorých sila bola chránená a čiastočne regulovaná Civil Aeronaustic Board. Počas rokov 1977- 84 riadenie CAB bolo úplne odstránené a tým sa uviedla hospodárska súťaž (konkurencia). Potom sa však americká politika uvoľnila a dovolila presadiť sa moci trhu. Od roku 1983 aerolínie poskytli priestor pre cenovú konkurenciu medzi stabilnými linkami a po roku 1985 najväčšie aerolínie sa mohli spojiť a vytvoriť tak vyššiu koncentráciu než bola pred rokom 1978. Niektorí v tom vidia hospodársku súťaž, účinnosť a inovácie, iní zasa moc trhu a protikonkurenčné oceňovanie. V skutočnosti priemysel spájal silnú hospodársku súťaž na niektorých trasách a na iných zasa vysoký stupeň monopolu.
Stručná história
Počiatky leteckej dopravy spadajú do dvadsiatych rokov 20. storočia končiac rokom 1938, kedy sa vybudovalo 6 kmeňových aerolinií. Od roku 1938 sa najväčšie aerolínie usilovali o „reguláciu“ ako spôsobu minimalizovať konkurenciu. Počas rokov 1938 – 75 počet leteckých spoločností sa zmenšil zo 16 na 11 a CAB nepripustila vstup nových aeroliniek na trh. Štruktúra bola monopolistická. CAB musela všetky ceny letov overiť a na základe toho ich schvaľovala. Znižovanie cestovného bolo zabraňované. Konkurencia leteckých spoločností spočívala vo zvyšovaní komfortu a frekvencie letov. Regulácia CAB smerovala k zvyšovaniu cien od 30 do 50 percent nad skutočnými nákladmi letov. Od roku 1975 sa začala deregulácia, formálna prebiehla v 1977 a bola naplnená v 1981. Objavili sa nové aerolínie ako People Express a World Airways, ktoré znižovali cestovné a ponukáli „few-frills“ služby. Od roku 1983 sa zľavy na cestovnom odzrkadlili na viac ako 75 percentách leteniek a vzrástla konkurencia. Deregulácia priniesla ekonomické zisky a zvýšila sa možnosť výberu a flexibilita. V roku 1984-86 sa znovu začali prejavovať monopolistické modely. Vedúce aerolínie si osvojili stabilné modely pre zľavnenie a dochádzalo k zlúčeniam, ktoré zvyšovali dominanciu v spoločnosti. Na väčšine veľkých letísk vstupy a medziletové časy boli veľmi preplnené. Toto preľudnenie sa rozšírilo v 80. rokov, pretože doprava sa znásobila, zatiaľ čo kapacita letísk zostala rovnaká. Od roku 1960 sa ceny znižovali, ovplyvnili to viaceré faktory deregulácie ako nové druhy lietadiel a zmena cien za pohonné hmoty.
Od roku 1986 sa začali objavovať dohady, že deregulácia je zvrátená a vytvárajúca neviazané dohody.
Cena
Osvojil sa model viazaného oligopolu. Aerolinky prispôsobovali rýchlo svoje ceny, udržiavali ich dlhý čas a potom ich rýchlo menili s minimom nepretržitej flexibility a neurčitosti.
Realizácia
Efektívna konkurencia v rokoch 1978-85 priniesla značné zisky prostredníctvom cien leteniek. Percento leteckej dopravy rástlo a čoraz viac ľudí si mohlo dovoliť ju využívať. Benefity vrámci celej siete aerolinií sú diskutabilné nakoľko narastajúca sila trhu od roku 1984 ich mohla úplne potlačiť.
Záver
Letecká doprava ilustruje dôležité aspekty protimonopolu, regulácie a deregulácie. Regulácia nevyhnutne blokovala konkurenciu zapričinujúc stanovené zvýšenia v cenách. Deregulácia sa preukázala byť najskôr úspešná, pretože toto odvetie malo malé úspory a vstup nových spoločností bol kvázi jednoduchý.
Vedúce aerolínie si potom zaistili riadenie a úradníci pod vplyvom myšlienok o nenapadnutelnosti povolili nadradenosť a stabilné ceny.