Month: marec 2019

Osobitné postavenie v rámci daňových prvkov patrí daňovému základu. Je označovaný ako vyrubujúci základ, pretože predstavuje  tak tú daňovú kvantitatívnu veličinu, z ktorej sa konkrétna daň vyrubuje. Daňový základ pritom vždy vychádza z predmetu (objektu) dane. Zvyčajne sa rozdiel medzi predmetom dane a jej základom zjednodušene vymedzuje tak, že predmetom je tá hospodárska skutočnosť, na ktorú sa daň ukladá, a základom […]

Pri identifikovaní daňových prvkov, a to konkrétne subjektu dane, zistíme, že v rámci tohto pohybu sa okrem už spomínaných druhotných pojmov objavuje aj pojem platiteľ dane. Platiteľ dane je špecifickým prvkom daňovoprávneho vzťahu, daňovej konštrukcie. Je to spravidla právnická osoba, ktorá na základe zákona a v mene daňovníka má povinnosť daň od neho vybrať a […]

Penále za nezaplatenie dane, resp. zálohy na daň a náklady výkonu daňového rozhodnutia v daňovom konaní sa v odbornej literatúre označuje aj ako príslušenstvo dane. Všetky tieto daňové prvky sa uplatňujú aj v daňovoprávnych vzťahoch, v rámci realizácie ktorých sa uskutočňuje zdaňovanie príjmov obyvateľstva. Ich uplatňovanie, rozširovanie či zužovanie v rámci daňovoprávnych vzťahov má ďalekosiahle […]

V prvom prípade realizovanie tejto daňovej funkcie zabezpečovalo znovurozdelenie vytvorených zdrojov – v záujme ich lepšieho národohospodárskeho využívania. Daňami právnických osôb sa mali vytvárať podmienky na ovplyvňovanie štruktúry a obsahu výroby a spotreby. Ak je táto funkcia zle aplikovaná, potom v mnohých smeroch pôsobí dosť ekonomicky retardačne, podväzuje ekonomické iniciatívy a podnikateľské aktivity, nesprávnou reguláciou […]

Dynamické chápanie dane tento inštitút formuluje ako určitý špecifický vertikálny spoločenský vzťah zákonom (právnou normou) predvídaných subjektov, ktorý má materiálny (hodnotový, peňažný) obsah. Takéto chápanie dane vlastne daň stotožňuje s daňovým vzťahom, i keď daň v praxi často vystupuje ako výslednica, reálny rezultát daňovoprávneho vzťahu.  V konečnom dôsledku predstavuje i špecifický druh peňažného záväzku povinných subjektov  voči štátu ako oprávnenému  subjektu,  na základe […]

Základy daňovej teórie Dane sú ako sme už uviedli v súvislosti s charakteristikou verejných príjmov, štátom určené povinné platby smerujúce do verejných fondov vo vopred určenej výške , s vopred určeným termínom splatnosti v záujme zabezpečenia funkcií štátu. Prostredníctvom daní sa na jednej strane obstarávajú štátne príjmy potrebné ako zdroje na financovanie jednotlivých funkcií štátu, na strane druhej je […]

Ďalšie kritérium klasifikácie verejných príjmov  podmieňuje čas, v ktorom tieto príjmy pôsobia. Podľa toho rozoznávame príjmy: bežné, ktoré sú zamerané na finančné pokrytie každoročne sa opakujúcich výdavkov a väčšina z nich má charakter nárokovateľných výdavkov. Tvoria najväčšiu skupinu verejných príjmov a to tak v oblasti štátneho rozpočtu, ako aj rozpočtov nižších vládnych, najmä samosprávnych úrovní. kapitálové príjmy ako jednorazové neopakujúce […]

Charakteristika, funkcie a triedenie verejných príjmov  Ako je zrejmé z doterajšieho výkladu, verejný sektor v súvislosti s poskytovaním verejných statkov vynakladá značný objem prostriedkov, ktoré však musí na tento cieľ náležite zabezpečiť. Na finančné krytie verejných výdavkov sú potrebné verejné príjmy. Okrem zabezpečenia finančných zdrojov pre verejný sektor sa verejné príjmy pričiňujú o rozdeľovanie hrubého domáceho produktu. V praktickej rovine […]

V rámci priebežného penzijného systému smerujú do verejného rozpočtu prostriedky na daný účel a vyplácajú sa z neho dávky do výšky zdrojov. Ide o taký systém, kde platia iní ľudia, ako tí, ktorí poberajú dávky. Dôchodcom prispievajú na ich dôchodky ľudia v aktívnom produktívnom veku, ktorým budú zase prispievať nasledujúce generácie – teda ich deti a vnuci. Zmyslom fondového penzijného financovania […]