Month: február 2019

Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, ktoré je použiteľné na uvedené prípady sociálneho zabezpečenia. Spočíva v povinnom platení príspevkov a to buď samotnými poistenými osobami alebo ich zamestnávateľmi, od ktorých sa potom odvíjajú peňažné čiastky, ktoré dostane poistená osoba v prípade poistnej udalosti, teda v prípade ak nastane situácia na ktorú sa vzťahuje poistenie. Z hľadiska časovania sociálneho poistenia môžeme […]

Jedným zo základných verejných statkov, ktoré musí každý moderný štát poskytovať svojim občanom je pocit základnej životnej existenčnej istoty v prípade, že sa občan dostane do životnej situácie, ktorú nemá vo vlastných silách alebo schopnostiach vyriešiť. Každého môžu postihnúť nepriaznivé okolnosti alebo môže prežiť nepriaznivé životné obdobie, v ktorom nedokáže zo svojich bežných príjmov uhrádzať svoje základné […]

Objem a štruktúru verejných výdavkov najmä alokačných výdavkov na jednotlivých vládnych úrovniach, ovplyvňuje rozdelenie kompetencií pri zabezpečovaní verejných statkov – tzv. kompetenčný zákon. Verejné rozpočty však nie sú výslednica náhodných spoločensko-ekonomických procesov ale ide o cieľavedomú spoločensko-ekonomickú činnosť vyvíjanú so zámerom posúvať spoločnosť po určitej dráhe vývoja, ktorá má svoju časovú následnosť. Samotné spoločensko-ekonomické procesy podliehajú časovým […]

Z hľadiska časového sa verejné výdavky členia na: bežné výdavky, sú to aj tzv. neinvestičné alebo prevádzkové výdavky, z ktorých sa financujú v rozpočtovom roku bežné, každoročne sa opakujúce potreby jednotlivých vládnych úrovní. Podstatná  časť bežných výdavkov má charakter tzv. nárokovateľných alebo mandátorných (obligatorných výdavkov), ktoré je potrebné finančne pokryť, pretože vychádzajú zo zákonných nárokov ich adresátov. Ide […]

Verejné výdavky  – štruktúra Verejné výdavky predstavujú vzťahy rozdelenia a použitia verejných rozpočtov a mimorozpočtových účelových fondov v rozpočtovej sústave.  Prostredníctvom verejných výdavkov sa financujú netrhové činnosti štátu a územnej samosprávy v súvislosti s decentralizáciou niektorých funkcií štátu na územné samosprávy. Tomu potom musia zodpovedať aj funkcie verejných financií a teda aj verejných výdavkov. Jednotlivé činnosti sa zabezpečujú prostredníctvom inštitúcií a organizácií, ktoré […]

Rozhodujúcim nástrojom stabilizačnej fiškálnej politiky je štátny rozpočet prípadne zmeny v štruktúre jeho príjmov a výdavkov. Ďalším z nástrojov stabilizačnej fiškálnej politiky je plánované saldo štátneho rozpočtu, ktoré sa využíva v záujme dosiahnuť určený makroekonomický cieľ. Na rozdiel od rozpočtovej politiky, ktorá si stanovuje vyrovnaný rozpočet, fiškálna politika využíva plánovaný prebytok alebo schodok štátneho rozpočtu. Pri ovplyvňovaní ekonomiky […]

Po zohľadnení uvedených hľadísk môžeme potom príslušné rozpočty pojmovo vymedziť ako nástroj hospodárskej politiky príslušnej vlády ( ekonomický aspekt), ako finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ( účtovný pohľad), ako právnu normu (právne kritérium) a napokon finančný plán, ktorý určuje objem a štruktúru príjmov a výdavkov verejných vlád vrátane salda týchto dvoch veličín( časové kritérium). Dôležitosť a význam rozpočtu a rozpočtového procesu […]

Často bývajú tieto dva pojmy, ktoré označujú dôležitú a sústavnú činnosť príslušných orgánov každého štátu, používané ako synonymum, teda ako dve slová jedného a toho istého javu, nie sú jedno s to isté vyjadrené inak. V odbornej literatúre sa podrobne opisuje, čo je týmto dvom politikám blízke a v čom sa odlišujú. Medzi rozpočtovou a fiškálnou politikou ( anglicky nazývané „budgetary“ a […]

Vstup SR Vstup SR ako nového štátu do jednotného vnútorného trhu, tak ako je v súčasnej dobe predstavovaná EÚ, znamená pre jeho colné orgány významné zmeny kompetencií, vzájomných väzieb, foriem i úrovne koordinácie vykonávaných činností. Tieto zmeny zásadne ovplyvňujú rozsah i obsah vykonávaných činností v porovnaní so stavom pred vstupom SR do EÚ. Postavenie a […]